19. dec 2005 o 0:00
Daj svetu to najlepšie, čo máš
Dom Charitas sv. Františka z Assisi Trstená, ktorého zriaďovateľom je Spišská katolícka charita, no veľkú zásluhu na jeho výstavbe má predovšetkým farská charita, bol otvorený v roku 1998 a odvtedy je domovom pre 25 klientov.
Anna Čelková Externý prispievateľ
Čisté, príjemné prostredie, veľa kvetov, príjemná hudba z rádia, vôňa z kuchyne a klienti so sestričkami pri vystrihovaní vianočných ozdôb boli kulisou, do ktorej sme vstúpili 25. novembra. Nenaplánovaná návšteva nikoho nezaskočila a obrázok, ktorý sme videli, zaskočil nás. Obyvateľ domu práve blahoželal sestričke Katarínke k jej meninám. “Nie je to nič nezvyklé,“ povedala nám vzápätí Anna Parcová, predstavená domu. „Snažíme sa nezabúdať na narodeniny alebo meniny ani jedného klienta. Takáto pozornosť ľudí poteší a dá im pocit blízkosti, o ktorý sa všemožne usilujeme a klienti to cítia asi rovnako.“ Ľudia z rôznych kútov Oravy tu majú možnosť prežiť pokojnú starobu. Vždy v nedeľu a počas sviatkov prichádzajú do domu miestni františkáni. Aj oni patria k tým, ktorí im pomáhajú zdieľať starobu, najmä po spirituálnej stránke. „Raz budem ja na tvojom mieste, je mojím krédom vo vzťahu k našim klientom a vlastne je to krédo aj celého nášho kolektívu. S týmto vedomím sa nám ľahšie vžíva do pocitov starých ľudí a lepšie reagujeme na ich problémy. Tu, v tomto zariadení, som mala možnosť pochopiť zmysel života a hodnoty, na ktoré človek v bežnom živote málo myslí. Zháňame sa za hmotnými vecami a zabúdame, že aj nám príde čas, keď nám ubudnú sily a ostaneme neproduktívni, nepotrební pre okolie. S týmto poznaním, s láskou a vďačnosťou vykonávame každú službu pre našich klientov v záverečnej fáze ich života,“ vyznala sa Anna Parcová. Blížil sa čas obeda, tak sme sa mali možnosť stretnúť s väčšinou obyvateľov. „Viete, starý strom sa už ťažko presádza,“ ujala sa slova pani Irenka. Tu ide o to, že každý sme z iného prostredia a každý máme svoje muchy, najdôležitejšie je prispôsobiť sa. Niektorí viac a niektorí menej sa musíme prispôsobovať jeden druhému, to je to najťažšie. Predstavená je dobrá i sestričky sú dobré.“ „Len, aby to takto i ďalej ostalo, dobre mi tu je. Ani doma som sa tak dobre nemala“ doplnila pani Veronika. Podľa predstavenej spokojnosť klientov spočíva v tom, že ku každému sa pristupuje individuálne. Je dôležité veľa s nimi komunikovať, spoznať ich povahu a potreby, ale i ich najbližších príbuzných. Až od tohto momentu je možné stavať „stavbu nového vzťahu“. K nemu patrí rešpektovanie súkromia a príprava činností, ktoré zmysluplne vyplnia voľný čas klientov. „Úzko spolupracujeme s okolitými základnými i materskými školami, farskými spoločenstvami, pripravujeme pracovné, relaxačné terapie a iné aktivity. Aj teraz, v tomto predvianočnom čase, vyrábame vianočné pozdravy a ozdoby. Každý by mal svetu dať to najlepšie, čo má a ja verím, že všetko to, čo my dnes dáme starým ľuďom, mladí raz dajú nám.“
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou