Každý Oravec vie, že hovoríme o 19. novembri minulého roka, kedy sa Oravou a Vysokými Tatrami prehnala ničiaca veterná smršť.
Šesťdesiattisíc hektárov lesnej pôdy tvorí približne 36 % celej plochy Oravy, ktorá patrí medzi najlesnatejšie oblasti Slovenska. Živelnú pohromu takého rozsahu, ako bola tá minuloročná, oravské kroniky nepamätajú. Ako sa ju lesníkom a urbárialistom napokon po roku podarilo zvládnuť?
Najväčšie škody víchrica narobila v štátnych lesoch v správe Lesov SR, š. p. Banská Bystrica, OZ Námestovo. Prvé odhady objemu kalamity lesníci určili tesne pod hranicou 200 000 kubíkov. Ako nám však povedal riaditeľ odštepného závodu Námestovo Jozef Herud, do 31. novembra bude veterná kalamita spracovaná a objem vyťaženého dreva dosiahne cifru 232 000 metrov kubických!
V týchto dňoch ťažbári ešte spracúvajú kalmitu na malých roztrúsených plochách, kde sa kvalita dreva v priebehu roka udržala, pretože k spadnutým stromom sa nedostalo slnko. V prvých mesiacoch sa do ťažby kalamitného dreva mohli pustiť aj harvestory, tzv. lesné kombajny, predovšetkým na veľkých víchricou „vyčesaných“ plochách v okolí Oravskej Polhory. „Len za prvý mesiac sme harvestormi vyťažili 25 000 kubíkov dreva, čo bolo takmer dvakrát viac, ako sme predpokladali,“ hovorí Jozef Herud. „Pre porovnanie: harvestor spracuje denne 150 - 200 kubíkov, vrátane odvetvenia a naloženia na auto. Za rovnaký čas pilčík s reťazovou pílou spíli a odvetví 10 - 12 kubíkov, pričom približovať a nakladať drevo musiia ďalšie pracovné sily. Výdatnú pomoc nám poskytli kolegovia z lesných odštepných závodov v Prievidzi a v Žiline, ktorí spracovali 70 000 kubíkov kalamitného dreva. V štátnych lesoch, ktoré na Orave spravujeme, bola smršťou zasiahnutá plocha 259 ha, z roho 75 ha lesa je už zalesneného a 80 % zostávajúcich plôch je vyčistených. Na budúci rok nás teda čaká ešte zalesnenie 184 ha, no musíme sa sústrediť aj na ďalšie kalamity, ktoré „napadli“ v priebehu tohoto roka, najmä suchárové.
Víchrica niekde otvorila steny lesa a tam začali stromy vysychať, inde sú oslabené hubou a stávajú sa ľahkou korisťou podkôrneho hmyu. Tomu musíme zabrániť, odhadujem, že do roka bude všetko spracované. Proti škodcom sme tento rok ošetrili 25 000 kubíkov drevnej hmoty.“
V nedostupnej časti Sedlovka v katastri Oravskej Polhory lesníci približovali stromy letecky. Takto zmanipulovali 3 000 kubíkov stromov, ktoré sa už odvetvovali na blízkej píle. Aj keď takéto spracovanie dreva je vždy stratové - priblíženie jedného kubíka stojí zhruba 1500 Sk - je to len relatívny pojem, pretože každá takáto kalamita v prípade nespracovania znamená pre zdravý les obrovské ohnisko nákazy.
Zaujímalo nás, či nadbytok z kalamity u nás, v Tatrách a roztrúsene aj v iných častiach Slovenska mal negatívny dopad na jeho speňaženie?
„Takmer sme ho nepocítili, našťastie, drevo si počas roka takmer všade zachovalo vysokú kvalitu a priemerná cena dreva sa znížila až teraz na jeseň, keď má veľký podiel na predaji palivové drevo.“
Z lesov vo vlastníctve urbárskych spoločenstiev víchrica pred rokom najciteľnejšie zasiahla urbárske lesy v Bobrove a Rabčiciach. Ako nám povedal predseda urbárskeho spoločenstva v Rabčiciach Anton Bubliak, z 8 600 kubíkov kalamity spracovali urbárnici už 99 %, zvyšok „dorazia“ do Vianoc. Z celkového objemu kalamity predali 1800 m3 dreva „na koreni“. Keďže sme si v Oravskej Polhore vypočuli sťažnosti na nevyčistený les po takejto ťažbe, spýtali sme sa Antona Bubliaka, kto je zodpovedný za úpravu terénu, na ktorom ťažil kupec dreva na koreni: „Samozrejme, že my. Plochy postupne čistíme, no v tomto roku sme ešte nestihli zalesniť nič. S výsadbou začneme na jar, väčšinou budeme sadiť smrek, no aj buk a jedľu.“