Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Zmysel života pochopil, až keď prišiel o nohy

Presne pred dvadsiatimi tromi rokmi, v marci 1982, sa vtedy 24-ročný Dušan Valko vracal z práce domov po železničnej trati. Bol to osvedčený spôsob, ako sa z Istebného dostať do Zábreže v Oravskej Porube čo najrýchlejšie. Dušan mal hlavu plnú plán

Zatrúbila raz, druhý raz a až potom sa mladučký Dušan spamätal. Avšak, keď sa chcel vlaku uhnúť, bolo už neskoro. „Prebral som sa až v nemocnici. Prvá myšlienka bola, že sme to večer museli poriadne prehnať, keď som skončil na záchytke. Sám, v izbe so zamrežovanými oknami... Potom som si chcel preložiť nohy, tak som sa pohol a vtedy som zacítil strašnú bolesť. Zistil som, že nemám nohy,“ spomína na prvé sekundy svojho precitnutia po amputácii dolných končatín D. Valko. Od lekárov sa neskôr dozvedel, že po tom, ako ho zrazil vlak, ležal na koľajniciach bez odbornej pomoci veľmi dlho. Nehoda sa totiž stala v mieste, kam sa sanitka dostávala len s problémami. Zdravotníci prišli k zrazenému konštatovať už len smrť. Nikto neveril, že by mladík mohol stret s Oravkou prežiť. „Po dedine začali kolovať správy, že som sa pod vlak hodil schválne. Vraj som chcel spáchať samovraždu. Ale ja som na to nemal dôvod. Bol som mladý, šťastný, mal som priateľku...,“ rozhovorí sa dnes už 47-ročný muž zo Zábreže. „Hneď na druhý deň preto za mnou na nemocničnú izbu poslali psychiatra. Tri razy za sebou sa ma pýtal, ako sa volám, odkiaľ som a kde pracujem. Keď sa ma to isté spýtal tretíkrát, rozčúlil som sa a povedal mu, že ak mi nerozumie, nech poriadne počúva, alebo nech sa dá vyšetriť. Na to sa naštval on a s rachotom vyšiel z izby, kde som ležal. Lekárom v nemocnici povedal, že sa majú ku mne správať ako k normálnemu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Tento okamih bol pre ďalší život Dušana, pre ktorého sa stal invalidný vozík dennou potrebou, zlomový. „Viete, keď som sa po tom úraze prebral a zistil som, že nemám nohy, celý život sa mi razom rozsypal na márne kúsky. Nevedel som si predstaviť, že ešte niečo niekedy bude. Nikoho som nechcel vidieť, s nikým som sa nechcel rozprávať. U ľudí, ktorým sa takéto niečo stane, je dôležité podobné pocity a myšlienky odstrániť, aby sa čo najrýchlejšie mohli zaradiť do bežného života. So mnou lekári už na druhý deň žartovali a pustili ku mne na návštevu mamu so sestrou. A sestra mi vtedy pri posteli povedala tú najnezmyselnejšiu vec, aká sa len človeku v mojej situácii dá povedať. Vraj nech sa so svojím nešťastím popasujem akokoľvek, Boh na mňa nezanevrie a bude ma milovať takého, aký som.“ Tieto „nezmyselné“ slová však začal Dušan postupne vnímať úplne inak a uisťoval sa čoraz viac v tom, že nič, čo sa mu stalo, nebola náhoda. „Prvá vec, ktorú môžem označiť ako určité riadenie Bohom, bolo to, že napriek tomu, že som na koľajniciach s pomliaždenými, krvácajúcimi nohami ležal niekoľko desiatok minút, prežil som. Už vtedy mi dal Boh šancu žiť ďalej. Po ďalšie, moje zranenia sa hojili neuveriteľne rýchlo. Za normálnych okolností sa z nich pacienti dostávajú za tri mesiace, ja som šiel domov po dvadsiatich dňoch. A čo ma o existencii Boha presvedčilo celkom, bolo, že mi úplne prestal chutiť alkohol. Predtým som si rád vypil s kamarátmi a môžem povedať, že som už bol na ňom istým spôsobom závislý. Po nehode sa mi alkohol zhnusil,“ vraví Dušan.

Po príchode z nemocnice ho ako telesne postihnutého človeka nikde nevítali s otvorenou náručou. Za socializmu bolo viac-menej spoločenskou normou zatvárať invalidných ľudí do ústavov. Takéto zariadenie Dušanovi odporúčali i jeho lekári, avšak on sa s rodičmi dohodol, že zostane žiť s nimi doma. Na určitý čas sa stal pre okolitý svet raritou. Nikto totiž nebol na človeka pohybujúceho sa po uliciach na vozíku zvyknutý. Zvýšená pozornosť susedov i ostatných ľudí však spôsobovala Dušanovi najmenšie starosti. „Musel som začať žiť úplne odznova. Nanovo sa učiť vykonávať osobnú hygienu, navariť si, vyprať, poupratovať. V prvom rade sme sa pustili do prestavby domu, ktorý nebol môjmu postihnutiu prispôsobený,“ opisuje začiatky fungovania v bežnom živote Dušan Valko. „Kamaráti sa na to pozerali skepticky. Vraj už nikdy nebudem môcť robiť to, čo kedysi. S tým som však ja nesúhlasil. Vravím im: Akože, môžem s vami chodiť tancovať, sadnúť si do krčmy, ísť sa pozrieť na futbal, alebo narúbať do lesa drevo. Všetko môžem robiť. A tak aj bolo. Dom sme s rodičmi prestavali sami, pri dome som z holého zatrávneného svahu urobil krásnu záhradu.“
Po krátkom čase na invalidnom vozíku si Dušan našiel i prácu v Ružomberku, ktorú mohol vykonávať doma. V súčasnosti ako živnostník opravuje autá, vyrába domové doplnky z dreva, robí zvukára v jednej hudobnej skupine a pracuje s mladými ľuďmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Na pohľad vyrovnaný a sebestačný muž, ktorý tvrdí, že až svojím zranením spoznal pravý zmysel života. Ten nie je v bežných ľudských potrebách a túžbach, ale v oduševnenom žití a pomoci tým, ktorí to potrebujú. Napriek tomu Dušanovi k dokonalému naplneniu života ešte niečo chýba – rodina. S priateľkou, s ktorou chodil predtým, ako ho prešiel vlak, sa po štyroch mesiacoch na vozíku rozišli. Odišla ona, nedokázala sa s podobou „nového“ Dušana zmieriť. Odvtedy mal štyri vážne vzťahy, so zdravými ženami. „Medzi telesne postihnutými ženami mám len kamarátky. Akosi mi pre partnerský vzťah nevyhovujú. S tými štyrmi bývalými partnerkami som si rozumel výborne, doteraz sa navštevujeme, avšak s každou ten vzťah z nejakého dôvodu skončil. Netvrdím, že rodina mi nechýba, chýba a veľmi. Avšak nikdy nebudem nikoho do niečoho nútiť. Žena ma musí v prvom rade prijať takého, aký som. Láska totiž nie je o tom, aby som niekoho zviazal, ale aby som sa mu rozdal,“ skonštatoval Dušan Valko.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 28 168
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 866
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 8 198
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 685
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 6 753
  6. Po Slovensku na motorke 6 372
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 298
  8. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 4 764
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 4 608
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 4 580
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Mesačne operie práčovňa až jednu tonu prádla.

Hornooravská nemocnica patrí k jedným z mála, ktoré zariadenie na pranie vlastnej bielizne prevádzkujú. Mesačne takto spracujú až jednu tonu bielizne.


3 h
Dobré správy z MY

V tomto článku nájdete: Cukrovku úspešne liečia bez liekov. Obnovujú viac ako storočný zámok. Dva tipy na výlety s deťmi, nádherné fotky, ktoré dobyli svet a mnoho iného ;)


4 h
Staršie smetiarske auto malo viac ako 30 rokov a bolo poruchové, vymenili ho.

Novší model auta na zvoz smetí umožní okrem klasických 110-litrových nádob zbierať aj väčšie 240-litrové alebo 1100-litrové smetné nádoby.


22 h
Natieranie zábradlia na moste v Oravskej Porube.

O dôležitú spojnicu dediny s mestom sa postarali dobrovoľníci.


18. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Starohaličana zavalila slama. Neprežil.


24 h

Mladý medveď navštevuje v dedine včelára.


18. jún

Tragická dopravná nehoda sa stala dnes(18. jún) popoludní.


20 h

Spustili práce na tuneli Čebrať aj zo západnej strany od Hrboltovej. Zostáva vyraziť posledných približne 300 metrov. Termín dostavby úseku zostáva na rok 2023.


18. jún

Už ste čítali?