Nižšie príjmy majú už len pracovníci zamestnaní v rezorte reštauračných služieb a v drevárskom priemysle. Nízke mzdy sú vo všetkých nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach súčasťou úsporných opatrení, ktorými sa usiluje manažment nemocníc znižovať náklady na chod zariadení a zastaviť ich zadlženosť z predchádzajúcich rokov. Na Orave to tiež nie je inak, v našich nemocniciach dokonca priemerná mzda nedosahuje ani celoslovenský priemer rezortu.
V piatok 18. novembra sa v Nemocnici s poliklinikou v Trstenej stretol so zamestnancami predseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák ako najpovolanejší, komu mohli zdravotníci klásť otázky, pretože nemocnica patrí do zriaďovateľskej právomoci vyššieho územného celku. Debata o oddlžení nemocnice, o príčinách tohoto stavu i o najbližšom vývine situácie zdravotníctva v regióne bola skutočne na mieste, zúčastnil sa jej totiž aj tunajší chirurg a poslanec zastupiteľstva VÚC Rudolf Piták, ktorý je jedným z hlavných tvorcov systému na oddlženie nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, ale aj riaditeľ trstenskej nemocnice Vojtech Koleják. Ako povedal riaditeľ: „Nožnice zadlženosti nemocnice zostávajú stále otvorené, pretože zdravotné poisťovne nepreplácajú veľké množstvo nadvýkonov, ktoré lekári v NsP pri ošetrovaní pacientov vykonajú. Nie je predsa možné, aby pacientov z ambulancií posielali preč len preto, že už majú vyčerpané limity, stanovené zmluvnými podmienkami poisťovní. Tie má každá nemocnica, jedna vo väčšom podiele, iná v menšom, všetko je vecou vzťahov a rokovaní. Viete, že ceny liekov rastú, viete, že ceny ostatného zdravotníckeho materiálu rastú, viete, že ceny energií rastú, a viete, že vyše platy...“ „...Nerastú!“ dopovedali zdravotníci za riaditeľa. No ako Vojtech Koleják prisľúbil, aj to by sa v najbližšej dobe malo zmeniť. Pomaly, ale predsa. Dobrou predzvesťou by mal byť aj tohtoročný „trinásty“ plat, ktorý zdravotníci nevideli už niekoľko rokov. „Tento rok to bude určite viac, ako symbolických 500 korún na vianočného kapra,“ prisľúbil riaditeľ zástupcom oddelení, ktorí sa zišli počas diskusie v nemocničnej knižnici. „Ešte neviem povedať, či to bude 30 alebo 40 percent priemernej mzdy, to ukážu až ekonomické výsledky.“
Ako pripomenul zdravotníkom predseda ŽSK Jozef Tarčák, veľa vecí, týkajúcich sa financovania zdravotníctva je v rukách štátu, ktorý by mal nájsť nástroje, ako prinútiť zdravotné poisťovne prerozdeľovať čo najviac vybratých prostriedkov do zdravotníctva, nie do vlastnej réžie. „Je na politikoch, aby urobili poriadok s finančnými tokmi, veď nie je možné, aby sa vždy časť peňazí niekde hromadila a využívala na veci, na ktoré nie je určená. To sa netýka len skrachovaných zdravotných poisťovní - z prvotných 15 ich dnes zostalo už len 5, nerátajúc prvú regionálnu poisťovňu. Týka sa to aj najväčších poisťovní, odkiaľ len 60 - 75 % objemu prostriedkov slúži na platby zdravotníkom a farmaceutom. Platca zdravotného poistenia tu predsa nie je na to, aby platil za honosné centrá akcioviek, nadštandardné odmeny úradníkov a podobne. Tie peniaze patria v prvom rade do zdravotníctva.“ Ako Jozef Tarčák dodal, zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja v tomto roku odsúhlasilo na oddlženie nemocníc slušnú čiastku, v budúcoročnom rozpočte je naň vyčlenená ďalšia suma, čo je spolu takmer 70 miliónov. Vojtech Koleják dodal, že aj rokovania nemocnice so zdravotnými poisťovňami oprávňujú k predpokladu, že pomyselné „nožnice zadlženosti“ trstenskej nemocnice sa pomaly začnú zatvárať a zadlženosť znižovať.
Spomedzi zamestnancov nemocnice zaznela otázka smerom k Jozefovi Tarčákovi, či by nebola možnou schodnou cestou aj vlastná regionálna poisťovňa Žilinského samosprávneho kraja, podobná, ako nedávno vznikla v Bratislave. Ako župan odpovedal, aj nad tým sa odborníci ŽSK zamýšľali, no „v hre“ je toľko rizík, že by to pravdepodobne nebola tá najschodnejšia cesta, pretože prax ukázala, že poisťovne pod 500 - 600 tisíc poistencov nemajú budúcnosť, najmä keď ide o poistencov s relatívne nízkymi príjmami a teda aj nízkymi platbami na zdravotné poistenie. A v tom je medzi Bratislavou a Žilinským krajom skutočne neodškriepiteľný rozdiel.
Jozef Tarčák si pri návšteve prezrel aj stavbu nových pôrodných sál na gynekologicko-pôrodníckom oddelení NsP v Trstenej pod vedením primára Mariána Tholta. Sály, ktorých výstavba práve prebieha, budú jedny z najmodernejších na Slovensku. Trstenská pôrodnica si ich nepochybne zaslúži, veď pôsobí v regióne s najvyššou pôrodnosťou na Slovensku.