Reportérov hlas: Našťastie, k ničomu nedošlo. Videli sme nedávno v českej televízii: za tieňovanými oknami sa veselo hajluje. Hrá hudba. Spievajú sa pesničky plné násilia. Polícia monitoruje, reportér hovorí: K ničomu nedošlo.
Došlo: zavraždili nevinného človeka – Daniela Tupého. Len preto, že mal dlhé vlasy? Len preto, že skladal pesničky o láske, o živote, do ktorého láska patrí? V susednom Česku sa zobudili: rozohnali túto háveď skôr, ako mohli začať. Na banskobystrickom námestí, pred svätou trojicou sa odohrala nedávno otrasná scéna. Panáčik (učiteľ!) s nedorastenými fúzikmi pod árijským nosom nasadzuje nenávistný tón, a - žaluje! Má oblečenú uniformu, ktorá pripomína uniformy gardistov z filmu Obchod na korze. Poslušných sluhov režimu so slovenským krížom na rukáve v mene hesla Za Boha život, za národ slobodu!, odvážali židov zo slovenských obcí a miest na vozíčkoch s batôžkami tam, odkiaľ už nebolo návratu. Rečník (Kotleba) v mene Slovenskej pospolitosti z posvätného miesta chrlí oheň a síru na všetkých, ktorí nesúhlasia s názormi Obnovy národa, či Slovenskej pospolitosti, atď. Tí mládenci stoja okolo súsošia a počúvajú svojho Vodcu stojaceho na symbole kresťanstva, za nimi naša polícia, ktorá „monitoruje.“ Tento podarený mančaft, kamarátšaft, je už ideovo vyzbrojený. Uniformy, baganče a fakle už majú. Čo im treba? Zbrane, aby svoje idey mohli brániť „všetkými prostriedkami“. Postačia (predbežne) aj bejzbolové palice, hocijaké palice – palicou sa tiež dá zabiť.
Keď zabili týmto podobní (jedno je, či s vyholenou, či zarastenou hlavou) študenta, mali sme všetci KRIČAŤ! Učitelia zo školy, na ktorej ten pán s hitlerovskou štetkou pod nosom – učí. Mali sa od jeho vyhlásení dištancovať, pretože učiteľ ovplyvňuje myslenie mladých ľudí! Všetci učitelia, kňazi, rodičia, predstavitelia kultúry, mali vyjsť do ulíc, študenti mali mať prerušené vyučovanie a ísť do ulíc a kričať, že je to hanba demokratického štátu! (Vraj sme sa spamätali: Kotlebu zavreli. Nepotrvá to dlho, milí našinci, súkmeňovci ho oslobodia.) Na druhý deň po vražde Daniela Tupého mal predseda parlamentu zvolať mimoriadnu schôdzu a všetci poslanci mali prísť na zasadnutie v smútočnom a prezident mal povedať krátku, jasnú reč v prenose všetkých slovenských televízií.
Človek si kladie otázky: Kto za tým stojí? Kto ťahá neviditeľné liace z pozadia takto, pomaly, nenápadne, skúma reakcie spoločnosti: ak sa nič nepohne, môžeme si dovoliť viac! Vždy to tak v minulosti dávnej i nedávnej bolo a vždy s tragickými dôsledkami. Kto im zaplatil uniformy? Niekde sa musia schádzať. Niekto hustí do ich hláv jednotné princípy nenávisti, ktorá je ospravedlnením každého násilia.
Smrť nevinného otriasla svedomím čestných. Nepýtajme sa, komu zvonia do hrobu. Tvojmu synovi zvonia. Tebe zvonia!