Zaujímal som sa, či vedia, čo sa tam odohralo 17. novembra 1939. Krčili plecami. Nikto im to nepovedal. Nepočuli o poprave deviatich mladých študentov v týchto kasárňach, ani o tom, že tu strávilo celý deň a noc skoro 2000 vysokoškolákov.“ Ten istý deň sa do novodobých dejín Slovenska zapísal aj ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
17. novembra, ktorý sme si minulý týždeň pripomenuli, chceme doplniť informáciou, že jedným z popravených bol Tvrdošínčan Marek Frauwirth a poukázať na dielo, ktoré je pamätníkom týchto udalostí. Stojí v mestskom parku v Tvrdošíne. „Navrhol som umiestniť ho v parku blízko školy, cítil som intuitívne, že to je to správne miesto. Viete si predstaviť moje prekvapenie, keď som sa dozvedel od Jozefa Krúpu, ktorý si na Mareka Frauwirtha veľmi dobre pamätá, že mnou vybraté miesto sa nachádza v blízkosti jeho bývalého bydliska a cesta, ktorou poslednýkrát odchádzal z Tvrdošína, vedie popri pamätníku?“ kladie si otázku Hieronym Balko, autor diela.
Pri pamätníku sa zastavujú študenti, chodievajú sa tam fotografovať cudzinci, ktorí hľadajú niečo zaujímavé a ktorí ho považujú za pozoruhodné dielo. „Možno to bude v jeho filozofii, pretože mesto chcelo pamätník mať a zároveň si nemohlo dovoliť dielo z bronzu, a tak som volil najlacnejší materiál - drevo a kameň.“
Tri sfúknuté zápalky položené do tvaru pyramídy, to je základný opis diela Hieronyma Balku z Tvrdošína. „Sfúknuté zápalky symbolizujú zhasnutý život študentov. Snažím sa na svet dívať dialekticky a tlmočiť to cez svoje diela. Chcem vyjadriť nielen zmarený život, ale zároveň vyjadriť svoj pocit niečoho pozitívneho, z popola by malo vyrásť niečo nové, nová nádej, nový názor, nové myšlienky, nový život. I preto zápalky zdobia tri úryvky zo študentskej hymny Gaudeamus igitur (jeden z nich – nech kvitne). Zo základného kameňa trojuholníkového tvaru vyrastá mosadzný trojhranný klíček – symbolika rastu, vzniku nového života, celé zastrešené troma zhasnutými zápalkami. Išlo mi o znázornenie trojdimenzionálneho priestoru, pretože číslo tri je zaujímavé aj z numerického hľadiska,“ dodáva autor.
Marek Frauwirth v čase zatknutia už nebol študentom, bol vyštudovaným inžinierom a nikto z historikov nevie, prečo ho zastrelili. Bol vynikajúci kresliar, fantastický muzikant, nadaný básnik. Žil.
