Večná otázka: platby za teplo

Je to samozrejmé, pretože tvoria najpodstatnejšiu čiastku, ktorá plynie z rodinných rozpočtov na platenie náhrad za služby spojené s bývaním. Najviac diskutovanými sú platby za nemerané teplo a ešte častejšie platby za nedodané, ale nazmluvnené teplo. Je logické, že konečný spotrebiteľ sa snaží spotrebu tepla „stláčať“ na minimum, no výpočet objednávky tepla pre budúce obdobia sa riadi podľa istých pravidiel. Na posledných schôdzach domových dôverníkov sa títo dozvedeli, že ak sa bytový dom snaží objednávku tepla čo najbližšie prispôsobiť realite, môže v prípade tuhej zimy nastať problém.

Keďže ostatné roky boli pomerne mierne zimy, ak túto zimu prituhne, môže sa stať, že v októbri či novembri budúceho roku bude mať bytový dom vyčerpanú objednávku tepla a - musí s dodávateľom uzatvoriť novú objednávku tepla, inak by sa mohol od tepla do konca roka „odrezať“. Na opodstatnenosť takéhoto postupu zo strany výrobcov tepla sme sa spýtali na najpovolanejšom mieste - na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) v Bratislave. Na našu otázku odpovedal Ivan Jasenák: „Odpoveď na túto jednoduchú otázku vôbec nie je jednoduchá. Dodávky tepla sa realizujú na základe zmlúv o dodávke a odbere tepla (§19 zákona č. 657/2005 Z. z.). Ak sa objednané množstvo tepla dohodne podľa výnosu URSO č. 1/2004, resp. 1/2005, teda podľa skutočnej spotreby nameranej v poslednom úplnom roku - napr. na rok 2005 podľa roku 2003 - nemala by sa dodávka tepla nad nazmluvnené množstvo podmieňovať dodatkom k pôvodnej zmluve. Ak však odberateľ špekuloval a z nejakých dôvodov podhodnotil objednanú dodávku tepla a tá bola napokon nižšia ako v roku 2003, môže dôjsť k dodatku s tým, že za dodatočne objednané množstvo tepla odberateľ doplatí fixnú zložku ceny. Takýto odberateľ totiž sám seba zvýhodňuje na úkor ostatných odberateľov. Je len samozrejmé, že o dodatočný finančný príjem od odberateľa musí dodávateľ tepla znížiť cenu fixnej zložky za dodávku tepla pre ostatných odberateľov.“