„Na dolnom konci dediny už slnko nesvieti o pol druhej poobede. Horniaci sú na tom lepšie, takže na prechádzky teraz všetci využívame horný koniec,“ opisuje momentálnu situáciu v Kraľovanoch Mária Čánová. Príčinou absencie denného slnečného svetla počas zimných mesiacov v dedine je priľahlý vrch Kopa, ktorý je v zimnom období vyšší ako poloha slnka na oblohe. Preto je aj v Kraľovanoch o 3 - 5 °C chladnejšie ako napríklad v Dolnom Kubíne či susednej Párnici. Slnko každoročne úplne zmizne približne 16. novembra a objaví sa až v druhej polovici februára. „Ale len na takých desať minút denne.
Postupne sa tento čas predlžuje a napokon sa vráti do normálnych koľají,“ vraví Kraľovianka. Nedostatok slnka v dolnooravskej obci spôsobil i ďalšiu kuriozitu – netradične vysokú životnosť stromov orecha. Vplyvom slnka totiž miazga v stromoch intenzívne pracuje, čo zapríčiňuje, že po 10 až 15 rokoch kôra orecha prasne. U kraľovianskych orechov je tento proces vplyvom nedostatočného pôsobenia slnečných lúčov spomalený, preto sa mnohé dožívajú aj 80 rokov. „Všetci sa čudujú, prečo sa v Kraľovanoch kedysi vôbec niekto usadil. Dôvod je prostý, viedla tadiaľto soľná cesta. Na sútoku Váhu a Oravy si navyše pltníci podávali dôležité správy. Kraľovianska dolina bola teda rušnou obchodnou tepnou,“ vysvetlila M. Čánová.
Autor: aš
