Všetky média informovali o značnom zvýšení týchto dotačných podpôr. Len máloktoré však povedali aj to, že úroveň agrárnych dotácii v zmysle dohodnutých negociácií môže dosiahnuť v rokoch 2004 až 2006 maximálne od 55 po 65 % úrovne starých členských krajín EÚ. Realita je však ešte horšia. V roku 2004 to bolo len 52 %, v roku 2005 54 % (doteraz agropodnikatelia nedostali ešte ani korunu) a v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 je v koaličnej rade politicky dohodnutých tiež len 54 % z možných 65 %. Doteraz je však lotériou, čo nakoniec NR SR schváli.
Ak si uvedené dotácie rozdelíme na drobné, zistime, že v roku 2004 slovenskí agropodnikatelia dostali dotácie (zo slovenského rozpočtu a zo zdrojov EÚ) zvýšené indexom 1,34, čiže v priemere viac o 34 %. Ide však o celoslovenský priemer. V jednotlivých okresoch zvýšenie, resp. aj zníženie dotácií, bolo veľmi variabilné. Značná časť dotácii bola a doteraz aj je viazaná na podporu plodín pestovaných na ornej pôde. Vzhľadom na rôzny podiel ornej pôdy v jednotlivých okresoch bolo rôzne aj zvýšenie, resp. zníženie agrodotácií oproti roku 2003. Tak sa napríklad v okrese Nové Zámky zvýšili dotácie na 203,7 % ,v Trnavskom okrese na 174,4 % , Levickom na 170 % a Komárňanskom na 159,8 %.Tri oravské okresy, vzhľadom na svoju veľmi nízku zornenosť, sa nachádzajú na samom konci rebríčka podpôr. V roku 2004 dostal okres Námestovo len 96,9 %, okres Dolný Kubín 96,4 % a okres Tvrdošín dokonca len 90,3% agrodotácií v porovnaní s rokom 2003. Taká je realita. Ďalším negatívom roku 2004 i ďalších rokov je fakt, že agropodnikatelia dostávajú dotácie až po ukončení kalendárneho roka.
Nízka úroveň získaných nárokovateľných dotácií v našom regióne sa odzrkadlila aj v predkladaní projektov na podporu zo štrukturálnych fondov. Naši agropodnikatelia v priebehu minulého roka nemali dostatok finančných zdrojov na spolufinancovanie, preto sa neuchádzali o podporu zo štrukturálnych fondov. Najviac podpôr zo štrukturálneho fondu na investície do poľnohospodárskej prvovýroby išlo práve do krajov, kde dostali aj najväčšie agrodotácie. Tak sa napríklad stalo, že zo Sektorového operačného programu z opatrenia na investície do poľnohospodárskej prvovýroby až 31 % išlo do Nitrianskeho kraja, 22 % do Trnavského kraja a len 4,7 % do Žilinského kraja.
Žiaľ, rovnakému tlaku podľahli aj samosprávne inštitúcie, teda Žilinský samosprávny kraj, naše obce i mestá. Tí v domnení, že sa naši roľníci topia v dotáciách, im mnohokrát neúmerne zvýšili miestne dane a poplatky. Paradoxom je, že mnohokrát zastupiteľstvá a VÚC práve v krajoch, kde agropodnikatelia skutočne dostali aj vyššie dotácie, pre svojich farmárov schválili nižšie dane a poplatky.
