Pondelok, 21. jún, 2021 | Meniny má AlojzKrížovkyKrížovky

Príroda „cvičila“ s tvorcami

Jedenásty október 1941 bol pre Oravu dňom, ktorý už vopred zasiahol do života stoviek rodín z piatich dedín a súčasne významne ovplyvnil budúcnosť celej Oravy - uskutočnil sa prvý výkop pre základy vodného diela Orava.

Podľa historických prameňov plán výstavby vodného diela, ktoré by chránilo Oravskú kotlinu pred častými povodňami, sa zrodil po živelnej pohrome v roku 1813. Vtedy tu zahynulo 180 ľudí a približne 7 000 kusov dobytka. Úvahy o postavení bezpečnostnej hrádze dokazuje aj model z tých čias, ktorý je súčasťou zbierky Oravského múzea na Oravskom hrade. K postaveniu hrádze priam nabádal celkový profil Oravskej kotliny a jej postupné zužovanie sa až do tzv. Ústianskeho hrdla širokého iba 125 m. Prvý zachovaný návrh vodného diela Orava pochádza z roku 1830. Prvý rozsiahlejší projekt na výstavbu diela vznikol v roku 1870, jeho tvorcovia využili skúsenosti staviteľov hrádzí z Francúzska a Švajčiarska.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalší plán pochádza z čias tesne pred prvou svetovou vojnou a bol spracovaný súčasne s plánom výstavby železnice z Tvrdošína do Oravskej Polhory. Podľa tohoto plánu mala na Orave vyrásť betónová priehrada s výškou 37 m, ktorá by vytvorila umelé jazero s objemom 1 miliardy kubíkov vody (pre porovnanie: dnešný max. objem je 350 miliónov kubíkov - pozn. aut.). Za prvej Československej republiky vláda zahrnula projekt vybudovania Oravskej priehrady do celkového vodohospodárskeho plánu rieky Váh. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa uskutočnil aj geologický prieskum priehradného miesta. Ako sa však neskôr ukázalo, bol nedostatočný. Na jeho základe však odborníci odporučili vybudovať tu sypanú zemnú hrádzu. Projekt na tento typ gravitačnej hrádze pochádza z rúk odborníkov Krajského úradu v Bratislave. Ministerstvo verejných prác v Prahe ho však zmietlo zo stola s tým, že vo svete chýbajú skúsenosti s podobnými stavbami, výpočty nie sú všetko a iba o ne sa nemôže opierať bezpečnosť státisícov obyvateľov na Orave a v celom povodí Váhu. Reálny základ dnešného oravského mora však dal až v roku 1939 projekt 30 m vysokej betónovej priehrady. K potrebe ochrany obyvateľstva pred záplavami sa pridružil ďalší ekonomický dôvod pre výstavbu: po vzniku Slovenského štátu Česi prerušili dodávky uhlia na Slovensko, elektrifikácia sa rozmáhala stále viac a energetických zdrojov bolo málo. Bolo nemysliteľné nechať ležať ladom takýto veľký a výhodný zdroj energie. Stavebné práce na Oravskej priehrade sa začali v roku 1941, ešte skôr, ako bol urobený dôkladný geologický prieskum a dopracovaná projektová dokumentácia. Stále neboli určené ani parametre a technologické zariadenie elektrárne. Všetko sa robilo „za pochodu“, geologické prieskumy postupom výkopu stavebnej jamy projektanti premietali do stavebných riešení múru i elektrárne. Rozhodnutie, že podrobný geologický prieskum podložia sa bude vykonávať až v čase priebehu 1. etapy výstavby, sa ukázalo ako veľmi zlé: pri nových prieskumoch terénu sa objavili sírové minerálne pramene, voda z nich znehodnocovala a rozleptávala betón. Geológovia nečakali ani to, že objavia 5-metrovú zlomovú poruchu podložia, vyplnenú mäkkou ílovitou horninou.

Skryť Vypnúť reklamu

Celý projekt bolo treba znova od základu prepracovať. Až na základe nových plánov sa mohlo pokračovať.
Prvý betón liali robotníci do základov priehradného múru pred Vianocami 1942. No o nepríjemné prekvapenia, ktoré pripravila staviteľom príroda, stále nebola núdza. Len pre ilustráciu: z Lišťaku bola až do betonárky nad ľavým krídlom priehrady postavená 2,5 km dlhá lanovka na dopravu piesku. Ložisko štrkovitých pieskov však bolo doslova utopené v rašeline. Okrem zložitého prania znečisteného štrku vo vápennom mlieku nastali aj ťažkosti s jeho triedením na jednotlivé frakcie podľa požiadaviek prípravárov betónovej zmesi. S praním štrku zrejme vôbec nepočítali ani pri plánovaní prepravnej technológie - ešte v skúšobnej prevádzke sa celkom rozpadli gumové pásy, na ktorých sa štrk prepravoval. Výstavbu ohrozovali aj časté povodne, ktoré zaplavovali stavebnú jamu. Najhoršou bola povodeň z 5. - 8. júna 1948, kedy voda siahala až po kótu 578,72 m n. m., kým normálna hladina dosahovala vtedy nanajvýš kótu 575,5 m n. m. Pod ťažkosti s výstavbou sa však podpísala najmä vojna a nedostatok vhodnej mechanizácie a techniky. Definitívne konštrukčné riešenie bolo zavŕšené až v roku 1949.

Skryť Vypnúť reklamu

Posledné časti masívnych železobetónových blokov Oravskej priehrady sa uzavreli 7. apríla 1953 o 11.30 h. O tom istom čase v druhý májový deň roku 1953 sa roztáčajú prvé dve turbíny. Vzápätí sa rozhučali sirény, z tribúny sa do sveta rozletela stovka holubov, rozsvietili sa stovky žiaroviek a zo všetkých výpustov priehradného múru vytryskla voda. Na otvorení vodného diela Orava sa zúčastnili desaťtisíce obyvateľov Československa, do celej krajiny ho vysielal Československý rozhlas, film, ktorý vtedy nakrútil filmový štáb, patrí v súčasnosti do zlatého fondu Slovenského filmového archívu.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  2. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  3. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  4. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  5. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  8. 15 otázok o separovaní. Minimálne na jednu nebudete vedieť odpovedať
  9. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  10. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  1. Legislative intention - recodification of the corporate law
  2. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  3. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  4. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  5. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  6. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  7. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  8. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  9. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  10. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 30 054
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 481
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 8 096
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 7 670
  5. Po Slovensku na motorke 6 767
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 339
  7. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 894
  8. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 4 844
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 3 637
  10. Crème de la crème po slovensky 3 179
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ďakovanie fanúšikom po konečnom hvizde.

MŠK Námestovo zvládlo posledný krok a píše novú klubovú históriu.


13 h
ilustračné foto

Richard fajčí trávu od základnej školy. Po tvrdých drogách nikdy nesiahol.


16 h
Mesačne operie práčovňa až jednu tonu prádla.

Hornooravská nemocnica patrí k jedným z mála, ktoré zariadenie na pranie vlastnej bielizne prevádzkujú. Mesačne takto spracujú až jednu tonu bielizne.


19. jún
Dobré správy z MY

V tomto článku nájdete: Cukrovku úspešne liečia bez liekov. Obnovujú viac ako storočný zámok. Dva tipy na výlety s deťmi, nádherné fotky, ktoré dobyli svet a mnoho iného ;)


19. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Starohaličana zavalila slama. Neprežil.


18. jún

Na miesto boli privolaní po zrážke osobného auta s nákladným.


13 h

Mladý medveď navštevuje v dedine včelára.


18. jún

Vieme, kedy ju plánujú sprístupniť pre verejnosť.


TASR 16 h

Už ste čítali?