Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Príroda „cvičila“ s tvorcami

Jedenásty október 1941 bol pre Oravu dňom, ktorý už vopred zasiahol do života stoviek rodín z piatich dedín a súčasne významne ovplyvnil budúcnosť celej Oravy - uskutočnil sa prvý výkop pre základy vodného diela Orava.

Podľa historických prameňov plán výstavby vodného diela, ktoré by chránilo Oravskú kotlinu pred častými povodňami, sa zrodil po živelnej pohrome v roku 1813. Vtedy tu zahynulo 180 ľudí a približne 7 000 kusov dobytka. Úvahy o postavení bezpečnostnej hrádze dokazuje aj model z tých čias, ktorý je súčasťou zbierky Oravského múzea na Oravskom hrade. K postaveniu hrádze priam nabádal celkový profil Oravskej kotliny a jej postupné zužovanie sa až do tzv. Ústianskeho hrdla širokého iba 125 m. Prvý zachovaný návrh vodného diela Orava pochádza z roku 1830. Prvý rozsiahlejší projekt na výstavbu diela vznikol v roku 1870, jeho tvorcovia využili skúsenosti staviteľov hrádzí z Francúzska a Švajčiarska.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalší plán pochádza z čias tesne pred prvou svetovou vojnou a bol spracovaný súčasne s plánom výstavby železnice z Tvrdošína do Oravskej Polhory. Podľa tohoto plánu mala na Orave vyrásť betónová priehrada s výškou 37 m, ktorá by vytvorila umelé jazero s objemom 1 miliardy kubíkov vody (pre porovnanie: dnešný max. objem je 350 miliónov kubíkov - pozn. aut.). Za prvej Československej republiky vláda zahrnula projekt vybudovania Oravskej priehrady do celkového vodohospodárskeho plánu rieky Váh. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa uskutočnil aj geologický prieskum priehradného miesta. Ako sa však neskôr ukázalo, bol nedostatočný. Na jeho základe však odborníci odporučili vybudovať tu sypanú zemnú hrádzu. Projekt na tento typ gravitačnej hrádze pochádza z rúk odborníkov Krajského úradu v Bratislave. Ministerstvo verejných prác v Prahe ho však zmietlo zo stola s tým, že vo svete chýbajú skúsenosti s podobnými stavbami, výpočty nie sú všetko a iba o ne sa nemôže opierať bezpečnosť státisícov obyvateľov na Orave a v celom povodí Váhu. Reálny základ dnešného oravského mora však dal až v roku 1939 projekt 30 m vysokej betónovej priehrady. K potrebe ochrany obyvateľstva pred záplavami sa pridružil ďalší ekonomický dôvod pre výstavbu: po vzniku Slovenského štátu Česi prerušili dodávky uhlia na Slovensko, elektrifikácia sa rozmáhala stále viac a energetických zdrojov bolo málo. Bolo nemysliteľné nechať ležať ladom takýto veľký a výhodný zdroj energie. Stavebné práce na Oravskej priehrade sa začali v roku 1941, ešte skôr, ako bol urobený dôkladný geologický prieskum a dopracovaná projektová dokumentácia. Stále neboli určené ani parametre a technologické zariadenie elektrárne. Všetko sa robilo „za pochodu“, geologické prieskumy postupom výkopu stavebnej jamy projektanti premietali do stavebných riešení múru i elektrárne. Rozhodnutie, že podrobný geologický prieskum podložia sa bude vykonávať až v čase priebehu 1. etapy výstavby, sa ukázalo ako veľmi zlé: pri nových prieskumoch terénu sa objavili sírové minerálne pramene, voda z nich znehodnocovala a rozleptávala betón. Geológovia nečakali ani to, že objavia 5-metrovú zlomovú poruchu podložia, vyplnenú mäkkou ílovitou horninou.

Skryť Vypnúť reklamu

Celý projekt bolo treba znova od základu prepracovať. Až na základe nových plánov sa mohlo pokračovať.
Prvý betón liali robotníci do základov priehradného múru pred Vianocami 1942. No o nepríjemné prekvapenia, ktoré pripravila staviteľom príroda, stále nebola núdza. Len pre ilustráciu: z Lišťaku bola až do betonárky nad ľavým krídlom priehrady postavená 2,5 km dlhá lanovka na dopravu piesku. Ložisko štrkovitých pieskov však bolo doslova utopené v rašeline. Okrem zložitého prania znečisteného štrku vo vápennom mlieku nastali aj ťažkosti s jeho triedením na jednotlivé frakcie podľa požiadaviek prípravárov betónovej zmesi. S praním štrku zrejme vôbec nepočítali ani pri plánovaní prepravnej technológie - ešte v skúšobnej prevádzke sa celkom rozpadli gumové pásy, na ktorých sa štrk prepravoval. Výstavbu ohrozovali aj časté povodne, ktoré zaplavovali stavebnú jamu. Najhoršou bola povodeň z 5. - 8. júna 1948, kedy voda siahala až po kótu 578,72 m n. m., kým normálna hladina dosahovala vtedy nanajvýš kótu 575,5 m n. m. Pod ťažkosti s výstavbou sa však podpísala najmä vojna a nedostatok vhodnej mechanizácie a techniky. Definitívne konštrukčné riešenie bolo zavŕšené až v roku 1949.

Skryť Vypnúť reklamu

Posledné časti masívnych železobetónových blokov Oravskej priehrady sa uzavreli 7. apríla 1953 o 11.30 h. O tom istom čase v druhý májový deň roku 1953 sa roztáčajú prvé dve turbíny. Vzápätí sa rozhučali sirény, z tribúny sa do sveta rozletela stovka holubov, rozsvietili sa stovky žiaroviek a zo všetkých výpustov priehradného múru vytryskla voda. Na otvorení vodného diela Orava sa zúčastnili desaťtisíce obyvateľov Československa, do celej krajiny ho vysielal Československý rozhlas, film, ktorý vtedy nakrútil filmový štáb, patrí v súčasnosti do zlatého fondu Slovenského filmového archívu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  4. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  5. Bývanie v meste predlžuje život
  6. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  9. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  10. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  6. Bývanie v meste predlžuje život
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  10. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 904
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 348
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 668
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 458
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 278
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 080
  7. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 022
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 881
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 607
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 456
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Po požiari: Vôbec neviem, ale čo už, stalo sa

Zadné stavy domu zhoreli. Požiar likvidovalo päť profesionálnych a 21 dobrovoľných hasičov. Na boj s plameňmi použili zhruba 63-tisíc litrov vody.

Zadné stavy domu v plameňoch.

Kedysi, keď muž bil svoju ženu, vedela o tom celá dedina. A dnes?

Kedysi, keď muž bil svoju ženu, vedela o tom celá dedina. Chlapi ho v krčme za to zmlátili a chvíľu bol pokoj. Násilie je v spoločnosti odjakživa, nie rovnako sa však jednotlivé generácie s násilím pasujú.

Prvý víťaz Krištálového puku

Oravský hokejista strelil najkrajší gól mesiaca október.

Samuel Zahradník získal tento nádherný puk.

Modernizujú futbalové športovisko, už to bola katastrofa

Životnosť umelej trávy skončila pred troma rokmi, treba 220-tisíc eur.

Nová tribúna vo výstavbe.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická nehoda si vyžiadala jeden život

Pri nehode v meste Šaštín-Stráže jeden človek zomrel a traja sa zranili

Po požiari: Vôbec neviem, ale čo už, stalo sa

Zadné stavy domu zhoreli. Požiar likvidovalo päť profesionálnych a 21 dobrovoľných hasičov. Na boj s plameňmi použili zhruba 63-tisíc litrov vody.

Už ste čítali?