„Stalo sa to na prelome rokov 1966 a 1967, keď na národný výbor do Dolného Kubína prišiel list z prezidentskej kancelárie z Prahy. V ňom nám bolo oznámené, že na Pražskom hrade sa pripravuje Pamätník československého ľudu a majú tam byť zhromaždené tie najvzácnejšie diela z celého štátu. Pre nás to znamenalo stratu takých pamiatok, ktoré boli pre nás z hľadiska historickej hodnoty nazastupiteľné,“ hovorí Igor Čerňan, ktorý pracoval vo viacerých kultúrnych inštitúciách a pred odchodom na dôchodok ako historik na Oravskom hrade.
Spolu s kolegom Jurajom Langerom z Oravskej galérie a akademickým maliarom Ignácom Kolčákom, ktorý bol zároveň aj predsedom školskej kultúrnej komisie, dali hlavy dokopy. „Povedal som im, že by nebolo dobré, keby pamiatky, originály odchádzali z regiónu,“ spomína Igor Čerňan. U Kolčákovcov v byte spolu skoncipovali list, v ktorom ocenili záujem o regionálne diela, vysoko vyzdvihli česť, ktorej sa im dostalo a na druhú stranu listu napísali vetu: „Navrhujeme, aby originály ostali na Orave a kópie išli do Prahy.“ So znením listu súhlasili i pracovníci Oravskej galérie i Okresného aktívu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Dolnom Kubíne.
Odpoveď z prezidentskej kancelárie nikdy neprišla. Nikdy nikto po originálnych dielach už viac nepátral. „Až o rok sa chytali za hlavu zamestnanci tých inštitúcií, ktoré odviezli diela do Prahy na základe spomínaného listu. Doteraz nikto vlastne nevie, čo bol ten Pamätník československého ľudu a kde sa podeli najvzácnejšie kultúrne pamiatky, zozbierané z celého bývalého Československa.“