A v neposlednom rade je pre ľudí zdrojom oddychu a radosti. Toho, že o les sa treba starať odborne a s fortieľom vedeli už v dávnej minulosti. Oficiálny punc tejto činnosti však dala až cisárovná Mária Terézia. Od čias osvietenej cisárovnej uplynuli storočia, no odvtedy nikto nič lepšie v tejto oblasti nevymyslel. Stále sú to lesníci, na ktorých bedrách spočíva starostlivosť o organizmus, od ktorého závisí život na zemi.
Na Slovensku zaberajú lesy 41 % územia, v Žilinskom kraji je to až 56 %. Pre celý severoslovenský región už 21 rokov pripravuje týchto odborníkov SOU lesnícke v Tvrdošíne, ktoré si v stredu 19. októbra pripomenulo nielen výročie svojho vzniku, ale snaží sa do povedomia ľudí dostať opäť aj Lesnícky deň, ktorý mal kedysi v lesnatom regióne Orava bohatú tradíciu.
Celé stredajšie predpoludnie sa pred učilišťom v Tvrdošíne striedali autobusy s návštevníkmi, expozíciu lesnej techniky a ukážky práce žiakov lesníckeho učilišťa si prichádzali prezrieť stovky žiakov základných škôl. Naviac ich pravdepodobne zaujala práca s harvestorom, ťažkým lesným kombajnom, ktorý do Tvrdošína priviezli jeho konštruktéri a výrobcovia z Trstenej. Pripravené expozície boli zamerané nielen na hospodárske využitie bohatstva našich lesov, ale aj na pestovanie a ochranu lesa a na ekologicky najúnosnejšie technológie ťažby dreva. Riaditeľ SOU lesníckeho privítal v tento sviatočný deň desiatky hostí z lesníckeho stredného i vysokého školstva, Lesov SR, š. p., predsedu Žilinského samosprávneho kraja Jozefa Tarčáka vedúceho odboru školstva ŽSK Ľubomíra Jaňáka, riaditeľov stredných škôl v regióne i primátora Tvrdošína Ivana Šašku.
Na podujatí sme sa stretli aj s riaditeľom SOU lesníckeho v Bijacovciach Ladislavom Maturkaničom. Spýtali sme sa ho, ako hodnotí Lesnícky deň v Tvrdošíne riaditeľ dvojnásobne väčšej školy, ako je tunajšia. „Skutočne výnimočný zážitok. Aj my usporadúvame podobné prezentácie lesníctva na Spiši, no tu boli niektoré zaujímavosti, ktoré u nás ešte neboli, napríklad práca s harvestorom. Práve ťažká technika zvykne chlapcov osloviť, aby si zvolili tento smer štúdia, ovládanie takýchto strojov je pre nich výzva. Zvlášť pre chlapcov, ktorí uprostred lesov vyrástli, veď na Orave je nimi obklopená takmer každá dedina. Obdivujem, akými veľkými krokmi v posledných rokoch toto učilište kráča vpred.“
Stratégiu rozvoja SOU lesníckeho v Tvrdošíne nám priblížil jeho riaditeľ Ján Vorčák: „Naše učilište by sa malo stať v budúcnosti výchovno-vzdelávacím zariadením pre potreby lesného a vodného hospodárstva, drevárskej výroby, potrieb starostlivosti o krajinu, rozvoja tradičných remesiel v oblasti pôvodných drevených stavieb a technických zariadení a tiež zariadením pre rekvalifikáciu obyvateľov v spomínaných oblastiach. Postupne začíname rozvíjať aj medzinárodnú spoluprácu s podobnými zariadeniami v zahraničí s možnosťou vykonávania odbornej praxe našich študentov v zahraničí a naopak, ponúkajúc odborné vzdelávanie a rekvalifikácie zahraničných študentov u nás. Už dnes sme na Slovensku jediným lesníckym učilišťom, ktoré v záujme zvyšovania kvalifikácie posiela svojich študentov na odborné stáže do Čiech, kde v Svobodě nad Úpou absolvujú prax na trenažéroch najnáročnejšej ťažkej techniky, aká sa vo svete v lesnom hospodárstve využíva.“
Zaujímavý bol aj postreh učiteľa Petra Kompana: „Pri praktických ukážkach techniky som sa stretol so študentom, ktorý bol nútený našu školu opustiť. Všimol som si, ako si smutne obzerá vystavenú techniku, nuž mi nedalo, aby som sa ho nespýtal, ako sa má a či by sa rád nevrátil späť. Až po chvíli z neho vyšlo, že veru áno...“