Mladí si tieto maličké huby bielej farby, nazývané aj hubičky, sušia, uskladňujú v poštových obálkach, alebo ich jednoducho v tomto čase konzumujú čerstvé. Lysohlávka plevnatá údajne jej konzumentom po požití spôsobuje bezhraničnú radosť. Dostávajú sa do vynikajúcej nálady, „oplývajú veveričím úsmevom“, všetko im je „ukradnuté“, na otázky odpovedajú smiechom, niektorí v spoločnosti robia svojím správaním ostatnej spoločnosti výborný program. V jednu októbrovú sobotu bolo na spomínanej lúke vidieť približne dvadsať päť mladých ľudí, ktorí tu zbierali na ovcami nevypasenej ploche pod horou smerom na Juráňovu dolinu tieto, nielen na pohľad bezvýznamné huby. Pretože údajne lysohlávka plevnatá rastie na Orave iba v Oraviciach a „na Borovom“, niektorí tunajší mladí si vraj z nej urobili dobrý biznis. „Vyvážajú“ ju na internáty a zásobujú ňou záujemcov-študentov. Koľko stojí „takáto radosť“, to sa nám zistiť nepodarilo.
Z informácií Juraja Švajdu zo Štátnej ochrany prírody SR vieme, že lysohlávka plevnatá (slovensky názov holohlavec vločkatý) rastie od júna do októbra na odumretých konárikoch a na rozkladajúcich sa zvyškoch rozličných rastlín jednotlivo alebo v malých trsoch. Má štíhly, 20 – 90 mm vysoký hlúbik, hrubý 1,5 – 3 mm. Ide o halucinogénnu hubu so strednou aktivitou (meria sa podľa percentuálneho podielu psilocybinu a psilocinu v jednom grame sušiny – u tejto huby je to 0,25 – 0,75%). Mnohí autori atlasov húb ju uvádzajú ako aktívny druh. Lysohlávka plevnatá nie je chráneným druhom. Ak ju však zbierajú na území národného parku, podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je tu zakázané zbierať rastliny, vrátane ich plodov. Ak sa tu predsa len robí táto zakázaná činnosť, ide o priestupok, za ktorý možno udeliť pokutu do 100 000 Sk a prepadnutie veci, v blokovom konaní pokutu do 2000 Sk, informoval nás Juraj Švajda.
Zaujímalo nás, či a aké poznatky o konzumácii tejto malej drobnej huby, ktorá medzičasom, vplyvom prvých prízemných mrazov zmenila svoju farbu z bielej na čokoládovú, má polícia: „Medzi mládežou je rozšírená marihuana, pervitín a kokain, rôzne semienka a bobule, ale na lysohlávku sme zatiaľ nenaďabili“ povedala nám Anna Vojvodová z OR PZ v Dolnom Kubíne. Ani strážca TANAP-u Ján Bistár nemal informácie o zbieraní huby v pásme TANAP-u, rovnako reagoval aj vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP-u Oravice Ján Krušpán, ktorý dodal: „Ak o hube, jej účinkoch a zbere nevieme my, dospelí, to ešte neznamená, že ju nepozná a nezbiera mládež. Možno na území mimo TANAPu, v našom pásme sme zatiaľ nič podobné nezaznamenali.“
Pokiaľ „muži z lesov“ o lysohlávke a jej účinkoch nevedia, na internom oddelení NsP v Trstenej nám potvrdili, že v stredu uplynulý týždeň ošetrovali pacienta, konzumujúceho lysohlávku.
Aká je reakcia človeka, užijúceho lysohlávku? Dostali by ste tejto určite podobnú odpoveď: „Vydávali by ste zo seba rôzne zvieracie zvuky, robili rôzne grimasy, vykrúcalo by vás na všetky strany. Boli by ste taká zlatá! Ako debil z psychiatrie.“
Ako vidieť, vynaliezavosť mládeže, závislej na podporných prostriedkoch, nepozná hraníc. Povedané obrazne, aj doslova. Huba podľa všetkého rastie na viacerých lokalitách, aj mladí Česi nám potvrdili, že v Čechách sa tiež tešia miestam, kde sa hubička nachádza. Ako sme sa dozvedeli, údajne podobný „zážitok“ ako z lysohlávky, majú závislí na návykových látkach aj z bobúľ tzv. anjelských trúb, atď.
A tak pre každý prípad: Ak sa váš syn či dcéra bezdôvodne smeje, pre istotu mu skontrolujte obsah zásuviek. Aby sa nedajbože nesmial naposledy, a aby mu v tom dokonca „nepomohli“ trebárs vami starostlivo pestované anjelské trúby.