O ich pozemkoch s najkvalitnejšou rašelinoucelých päťdesiat rokov, teda od vyvlastnenia v septembri 1956 rozhoduje vždy niekto iný – raz je to štát, potom súkromné firmy, súdy, úrady, nehovoriac o pozadí a záujmoch, snažiacich sa ovplyvňovať presun lukratívneho vlastníctva týchto takmer 400 vlastníkov blízko poľskej hranice. A väčšina z nich sa len mĺkvo prizerá v nádeji, že sa stane zázrak a že tu ten boj s veternými mlynmi vybojuje niekto za nich. Už vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa uvádza: Pri ústnych prejednávaniach žiadostí proti vyvlastneniu neboli zo strany doterajších vlastníkov (vtedy rašeliniská vlastnilo 61 občanov) žiadne námietky, pripomienkovaná bola iba výška náhrady (0,40 halierov pozn. aut.).
Vlastníci iba divákmi?
Aj dnes, aspoň sa to tak navonok javí, sa dedina iba mĺkvo prizerá. Prakticky čo dom v Suchej Hore, to vlastník väčšej či menšej parcely s rašelinovým slojom. Chráňboh, aby mu niekto odoral brázdu zeme, ktorú obrába! Pozemky s rašelinou však akoby boli niečo vzdialené, čo síce vlastní, ale nevlastní. Nečudo, komunistické roky, keď im pozemky boli vyvlastnené, urobili svoje a tak už Suchohorčania hľadia na roky reštitúcie, súdnych sporov, streľby na vlastných ľudí blízko firmy s rašelinou, ohrozovania so zbraňou v ruke i vyhrážania sa správkyni konkurznej podstaty Peat Group Gabriele Matuškovej ústami Tobyaša Loyku s akýmsi chladom. Akoby boli iba divákmi v tom divadelnom hľadisku, kde hlavným hrdinom je - ich rašelina.
Ich, lebo do dnešného dňa približne 350 vlastníkov má tieto pozemky na svojom liste vlastníctva. Hoci – môže byť iba otázkou času... Dvanásty október mohol kľudne zmeniť súčasnú realitu.
Na súd 400 pozvaných
Na krajskom súde v Košiciach prebiehajú v spomínaný deň dve pojednávania o tej istej veci - vlastníctve pozemkov približne 350 a následne približne štyridsiatich vlastníkov. Hodina pojednávania sa blíži, asistentka otvára veľkú zasadačku súdu, veď sa tu očakáva približne 400 ! účastníkov konania – vlastníci pozemkov, zástupca Pozemkového úradu v Námestove, za navrhovateľa správkyňa konkurznej podstaty Peat Group, nástupníckej firmy Rašelina Quido Gabriela Matušková, tá, o ktorej polícia verejnosti iba pred vyše tromi mesiacmi dva dni tvrdila, že je mŕtva. Potom sa ľudia dozvedeli pravdu, keď policajti zadržali predsedu dozornej rady spomínanej firmy Tobiáša Loyku, pretože si mal údajne objednať jej vraždu a spolu s ňou je obvinený údajne aj z objednávky niekoľkých ďalších vrážd. Tobiáš Loyka, s ktorým majú Suchohorčania svoje skúsenosti, čo sa týka násilností, je vo väzení, na pojednávaní firmu zastupovala jeho družka Marta Veselá. Navrhovatelia teda prišli, z odporcov, vlastníkov pozemkov a pozemkového úradu – nikto. Okrem starostky Anny Šikyňovej, ktorá dostala splnomocnenie 315 vlastníkov pozemkov, a možno povedať, že sa k tomu dostala ako slepá kura ku zrnu. Doslova, pretože pozemky ani nevlastní, v problematike sa neveľmi vyzná, na valné zhromaždenie urbáru však prišla v zastúpení obce – a občania ju ľudia ju splnomocnili zastupovať ich na súde. „Cítila som voči ľuďom zodpovednosť, preto som prišla do Košíc, aj napriek tomu si však myslím, že práva vlastníkov by tu mali zastupovať odborníci na tento problém, ktorý ľudí trápi celú jednu generáciu“ povedala nám starostka.
Blížila sa 9. hodina a chodba krajského súdu bola prázdna. Ďalší dvaja splnomocnení zástupcovia Jozef Zurvalec a najmä najkompetentnejší zástupca, pretože je predsedom urbáru, Ján Maslák, neprichádzali. Do pojednávacej miestnosti napokon vstúpili okrem navrhovateľov a starostky aj dvaja vlastníci pozemkov Jozef Šprlák a Jozef Kubica. Zástupca pozemkového úradu sa ospravedlnil a súhlasil s konaním bez jeho účasti... Situácia bola zlá.
Námietku zaujatosti
na všetkých sudcov
Ak sa bude pojednávať, kto zo Suchohorčanov predloží súdu požadované dôkazy a argumenty? Nato sudkyňa oboznámila prítomných, že zástupcovia urbárnikov krátko pred pojednávaním podali námietku zaujatosti. Tá však podľa nej nemala právne náležitosti, nebol v nej uvedený konkrétny dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený z pojednávania, preto požiadala starostku, aby do 10 dní podávatelia námietky doručili súdu námietku, spĺňajúcu kritéria zákona. Nato namietal právny zástupca Pat Group, že pojednávanie má pokračovať, súd nemá povinnosť učiť účastníkov, ako napísať námietku. Sudkyňa predsa len rozhodla tak, ako rozhodla a odložila pojednávanie na neurčito. Urbárnici si vydýchli. Pozemky tak i naďalej zostávajú na ich listoch vlastníctva. Zatiaľ...
Pôjdeme ďalej...
Druhé pojednávanie sa týkalo preskúmania rozhodnutia, ohľadne vydania pozemkov približne 45 vlastníkom. Z necelej štyridsiatky urbárnikov už 9 zomrelo, súd nemal u všetkých doklady o ich dedičoch, niektorí vlastníci sú v zahraničí a nadôvažok i sudkyňa bola práceneschopná, a tak sa aj toto pojednávanie odročilo na neurčito.
Na dôvod neprítomnosti na súdnom pojednávaní sme sa opýtali predsedu Urbáru v Suchej Hore Jozefa Masláka: „My sme boli v pondelok tri dni pred pojednávaním na Krajskom súde v Košiciach nahliadnuť do spisu. Chýba v ňom polovica papierov. Súdu sme poslali mapu z roku 1955 dokazujúcu, že pozemky boli vyvlastnené iba pod stavbu závodu, a nie ostatné parcely. Spis nám nebol predložený, v čase našej návštevy na súde vlastne ani neexistoval. Nemáme dôveru k takému súdu a preto vylučujeme z konania všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach. Do stanoveného termínu pošleme pripravenú novú námietku zaujatosti.“
Sudkyňa sa obracala na starostku s otázkami, prečo neprišli ďalší dvaja splnomocnení urbárnikmi. Tá len, nechápajúc, čo sa stalo, pokrútila hlavou a mierne tak obnažila nejednotnosť dediny. Na dôvod, prečo starostke vopred neoznámili neprítomnosť na súde, nám Jozef Maslák povedal: „Nemala čo posielať splnomocnenia ľudí z matriky do Košíc, keď sme mali splnomocnenia my.“ Na margo súdneho konania predseda urbáru ešte dodal: „Vieme, čo sa tu robí i to, kto za tým stojí. Nechceme o tom hovoriť, ale pôjdeme ďalej.“
Rašelina pre deti
Ako vnímate odročenie súdneho pojednávania?, opýtali sme sa Jozefa Šprláka: „Myslím si, že takto, keď zatiaľ nikto nemôže ťažiť rašelinu, je to najlepšie. Nech si ona v zemi len pokojne rastie ďalej. Podľa mňa by bolo najlepšie a najistejšie, aby sme pozemky zachovali pre budúce generácie – pre deti súčasných vlastníkov. Tí budú podľa mňa s týmto bohatstvom vedieť hospodáriť efektívnejšie – aj poctivejšie. A aby som problém trochu odľahčil, môžeme sa vlastne tešiť, že Ernest Valko, ktorý ako právny zástupca dnes zastupoval Peat Group, v zastúpení iným právnym zástupcom, opäť prehral, keďže dnešné pojednávanie pre spomínanú spoločnosť nedopadlo kladne. Tak ako prehral niekoľko veľkých súdnych sporov, napr. prípad s Duckého zmenkami, či problém Slovnaft,“ dodáva s úsmevom Jozef Šprlák.
Jedenásť miliárd? To nie!
V rozhovoroch počas krátenia cesty z Košíc sme sa dozvedeli i to, že hodnota suchohorskej rašeliny, prezentovaná cifrou 11 miliárd je prehnaná, reálne číslo je približne 400 miliónov. Teoreticky to znamená, že každý vlastník by mal v pozemkoch mať v priemere hodnotu jedného milióna. Ide vraj o lavór o rozlohe 97 hektárov, v strede hlboký približne 16 metrov, po krajoch 2 metre. Pri priemernej hĺbke 4 metre nemôže vraj byť vyššia, než takáto cena suchohorského náleziska surovej rašeliny. Je skutočne najkvalitnejšia v strednej Európe, pretože je vláknitá. Ostatné náleziská v Maďarsku a Bielorusku sú horšej kvality. Preto bol o rašelinu zo Suchej Hory veľký záujem od záhradníctiev, ktoré sa aj teraz telefonicky informujú, chtiac nakupovať túto zeminu, pretože podporuje kyslosť pôdy a udržiava jej vlhkosť, čím pomáha i urýchľuje rast rastlín.
Súdy sú zbytočné,
vlastníctvo vraj isté
V Suchej Hore sa ohýba aj slovné spojenie nezákonné vyvlastnenie. A tak desaťročné vojny právnikov na súdoch, navrhovateľov a odporcov sú vraj vlastne zbytočné. Podľa vtedajšieho zákona o vyvlastnení (máj 1956) sa do štyroch mesiacov malo začať s výstavbou rašelinových závodov, čo sa do stanoveného termínu nezrealizovalo, čím podmienky pre vyvlastnenie údajne splnené neboli. A tak vraj aj desaťročné ťahanice už na štyroch súdoch sú bezpredmetné.
Zatiaľ však procesy bežia a Suchohorčania by v nich nemali byť iba divákmi zobďaleč, ako sa to navonok skutočne javí. Divákmi, ktorí sa na predstavení s názvom vlastníctvo rašelinísk budú sami medzi sebou hádať a podozrievať. Dosť fyzických i psychických bojov si za ostatné roky vybojovali, aby už dnes, poučení, začali ťahať za jeden povraz. V Suchej Hore preto nemôže byť sto záujmov. Iba jeden spoločný. Pretože, ako sa hovorí: Kde sa dvaja bijú tretí (z)víťazí. A to v dedine určite nikto nechce. Alebo to ešte stále môže byť aj inak...
Autor: Anna Lajmonová
