Z tohoto pohľadu je potrebné monitorovať zvieratá (hlavne vtáky a ošípané ako ďalšieho možného hostiteľa vírusu) v takom rozsahu, ako my monitorujeme, čo cirkuluje medzi ľuďmi,“ hovorí Katarína Ranostajová, vedúca oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne.
Táto požiadavka je logická, pretože práve vo veľkých chovoch hydiny vznikol v juhovýchodnej Ázii vírus vtáčej chrípky. Rozšírenie pandémie do Európy od jej vzniku predpokladá Svetová zdravotnícka organizácia do dvoch mesiacov, pretože pre infekčné a hlavne vzdušné infekčné ochorenia, medzi ktoré patrí chrípka, neplatia žiadne hranice. Vírus, ako všetky vírusy chrípky má tendenciu meniť svoje vlastnosti – mutovať, meniť svoj genetický materiál a práve prostredníctvom ďalšieho zvieraťa – najčastejšie sú to ošípané. „Niektoré tzv. vtáčie kmene už boli izolované aj zo slizníc ošípaných a práve tu môže nastať zmiešanie ľudských a vtáčích typov chrípky a tak sa môže vytvoriť nový, vysoko účinný kmeň. Vzhľadom na to, že vírusy chrípky majú primárnu schopnosť meniť svoju povrchovú bielkovinu, môže sa pre človeka zatiaľ málo infekčný vtáčí chrípkový vírus zmeniť na vysoko infekčný a spôsobiť tak pandémiu,“ vysvetľuje K. Ranostajová.
Proti vtáčej chrípke zatiaľ nie je vyvinutá a zaregistrovaná vakcína. Maďarskí vedci ju pripravujú, verejnosť získala informácie, že sa klinicky testuje, overuje jej účinnosť. „Dôležité je, aby krajiny boli pripravené, aby mali dostatok vakcín pre najviac ohrozené skupiny obyvateľov, akými si chronicky chorí bez rozdielu veku a ľudia nad 60 rokov. V prípade pandémie by registrácia tohoto lieku nebola u nás zdĺhavá ako u iných liekov, určite by Ministerstvo zdravotníctva SR zabezpečilo mimoriadny dovoz,“ tvrdí K. Ranostajová.
Chrípkové epidémie vyvolané epidemickými kmeňmi chrípky sú u nás zaznamenávané každý rok v menšom či väčšom rozsahu. Vďaka dobrej spolupráci epidemiológov a lekárov prvého kontaktu je monitornig ochorenia na dobrej úrovni. Rizikové skupiny obyvateľstva sú očkované proti epidemickému kmeňu chrípky a táto očkovacia látka je hradená zo zdravotného poistenia. Preventívne opatrenia zohrávajú dôležitú úlohu, pretože výrobné kapacity firiem – asi 300 miliónov očkovacej látky naznačujú, že nepokryjú potreby dopytu. Chrípkové ochorenie sa najčastejšie šíri zo západných okresov, na Oravu prichádza neskôr a vrchol dosahuje v strede februára. Prípravky na liečbu chrípky (tzv. virostatiká) by mali by urené uom, ktorí nemôžu by okovaní zo zdravotných dôvodov, alebo ktorí majú vemi vysoké riziko nákazy. Sú to lieky vemi drahé, majú urité vedajšie úinky a ich efekt nie je v prípade vtáej chrípky dostatone overený.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby rizikové skupiny boli preočkované na 50 percent. Na Slovensku nie je ani 20-percentná preočkovanosť, pod čo sa podpisovala hlavne slabá informovanosť o dôležitosti očkovania, nedôvera v efekt očkovania, ale v poslednej dobe aj finančné dôvody.
V piatkovej tlači v piatok odznelo, že maďarský minister zdravotníctva J. Rácz sa dal spolu so stovkou dobrovoľníkov zaočkovať proti vtáčej chrípke. „Háčik je jen v tom, že ak vírus vtáčej chrípky zmutuje na obávaný zabijacký kmeň, ktorý sa bude šíriť z človeka na človeka, potom ministrovi Ráczovi jeho imunita, získaná nedávnym očkovaním nepomôže. Na druhej strane, ak sa katastrofický scenár skutočne naplní, Maďarsko bude mať neodškriepiteľný náskok. Technologicky je totiž pripravené vyvinúť a vyrábať vakcínu, ktorá bude zaberať, tvrdí maďarská vláda.“
Zdroj: denník Pravda