Tento školský rok pripadla oslava na 12. október. Cestou do školy deťom do kroku vyhrávala z obecného rozhlasu znelka Európskeho dňa rodičov a škôl a piatačky zborovo pozývali rodičov zúčastniť sa osláv v čo najhojnejšom počte.
Kým sa nesmelé lúče hrejivého slniečka rozliali po celej dedine, deti v budove MŠ a ZŠ vykúzlili zaujímavé výtvory. Škôlkari s mamkami zhotovili z jesenných darov prírody zvieratká a makety postáv s vlastnými odtlačkami rúk a nôh. V základnej škole zas žiaci I. stupňa výtvarne stvárňovali štyri ročné obdobia, zbierali posledné plody matky prírody a z nich vyčarili jesenných strašiačikov. Aby aj nezainteresovaným občanom obce bolo jasné, že škola slávi výnimočný deň, piataci so siedmakmi vyzdobili budovu školy vlastnoručne vyrobenou plachtou s heslom tohtoročných osláv a vlajkami EÚ. Okrem toho sa siedmaci a ôsmaci venovali „recyklovanému umeniu“ z čoho vyrástla Eifelova veža a moderné stroje budúcnosti, dievčatá dokonca dokázali „vypestovať“ pekné kvetiny z PET fliaš. Šiestaci tiež využili odpadový materiál a zhotovili makety vlajok štátov Európy. V deviatej triede vládla vážnejšia atmosféra. S pozvaným hosťom z úradu práce tu diskutovali o budúcich povolaniach a možnostiach uplatniť sa na pracovnom trhu Európskej únie.
Keď slniečko všetkých presvedčilo, že vonku je príjemne, vybehli žiaci súťažiť v cezpoľnom behu. Pre piatakov to však bol len začiatok nezabudnuteľného dňa. Čakalo ich stretnutie s ľudovým rezbárom Štefanom Siváňom v rodnom domčeku známeho babínskeho rodáka Deda Siváňa – pokladnici umeleckých rezbárskych prác i spomienok otca i syna rodiny Siváňovcov. Táto návšteva bola ozvláštnená hrou rezbára na vlastnoručne vyrobenej fujare, gajdách či gitare, ale aj osobnými spomienkami na otcov i vlastný plodný tvorivý život. Po nasiaknutí detských duší umením a pútavým rozprávaním strapatil deťom vlasy jesenný vetrík pri jazde na historickom koči z 19. storočia. Pevnou rukou ho viedol Ján Babinský, ktorý v ľudovom kroji trpezlivo poháňal svojho koníka, sprevádzaného veselou kopou detí po dedine. Rovnakú radosť si užili aj detičky s mamkami. Mamička piataka Radka Vlžáka pozvala účastníkov osláv aj do domu babky Škuntovej, aby deti videli, ako sa kedysi až podnes tkajú koberce na krosnách. Starká sa nezabudla vrátiť myšlienkami do svojho detstva, aby deťom pripomenula, aké to bolo kedysi ťažké, ale zároveň i krásne.
Fakt, že tento deň bol pre deti veľkým zážitkom, potvrdili slová Radka Vlžáka: „Bol to najkrajší zážitok v mojom živote!“ Preto sa organizátori slávnosti chcú poďakovať všetkým rodičom, že strávili so svojimi deťmi chvíle tvorivej činnosti v školskom prostredí a dali tak najavo, že sa chcú podieľať na živote školy. Poďakovanie patrí aj mnohým ďalším: Štefanovi Siváňovi za otvorenia svojho domu deťom, pracovníkom obce za možnosť použiť historický koč a J. Babinskému za ochotu prevziať rolu kočiša a neposlednom rade aj riaditeľovi školy J. Kubasovi, ktorý dokáže pre svojich žiakov vybaviť čokoľvek.
Autor: Mária Horvátová, koordinátorka VČ, triedna učiteľka 5. triedy