Mám neuveriteľné šťastie na ľudí

Nemecko ešte neotvorilo pracovný trh pre nových členov Európskej únie, bojí sa prílevu lacnej pracovnej sily z východného bloku. Najprv som si teda musel zabezpečiť prácu, ešte zo Slovenska, pretože budúca pracovná zmluva musí prejsť cez rôzne nemecké úrady a neskôr cez všetky možné slovenské. V tomto mi pomohla moja priateľka, ktorá už bola v Nemecku po minulé roky. Na slovenskom úrade práce som zmluvu s nemeckým zamestnávateľom podpísal a odovzdali mi ju. Je dôležité nestratiť a nezabudnúť tento dokument na Slovensku, lebo vynaložená námaha by vyšla nazmar.

Hor sa
do práce!
So zmluvou v ruke a očakavaniami v srdci som nastupoval na autobus z Ružomberka, mieriac cez Českú republiku do Frankfurtu nad Mohanom. Šestnásťhodinová cesta dá zabrať každému, ja som si však cestovanie spríjemnil sledovaním krajiny. Prvá zástavka na nemeckých hraniciach bol Norinberg, veľmi pekné historické mesto. Ešte niekoľko hodín - a autobus dorazil do biznis centra Nemecka – Frankfurtu ned Mohanom. Miesto môjho pracovného pobytu bolo vzdialené od Frankfurtu asi 30 kilometrov a na prekonanie tejto vzdialenosti som využíval perfektne zorganizované nemecké železnice. Tak som sa dopravil do bývalej hospodárskej usadlosti Gut – Huernerhof, miesta môjho pracovného pomeru. Gutschenke Huernerhof je noblesné stravovacie zariadenie s poskytovaním nadštandartných služieb, ako rôznych banketov, svadieb, pracovných večierkov a, somozrejme, s veľkou reštauráciou a charakteristickou pivnou záhradou. Miesto usadlosti je na hranici lesa a jej súčasťou je golfový klub s hotelom. Čím ďalej tým viac sa pre mňa stáva tradíciou práca v kuchyni, inak tomu nebolo ani v Nemecku. Nemecký jazyk nie je moja silná stránka, preto som sa potešil, že moji kolegovia v kuchyni boli výlučne Poliaci a poľština je, dá sa povedať, moje hobby. V malej kuchyni som sa zorientoval veľmi rýchlo a hneď v prvý deň som mal práce vyše hlavy. Bola nedeľa a musel som umyť všetky riady z predchádzajúceho náročného dňa - každú sobotu sa tam konala svadba a verte-neverte, aj čistotní Nemci dokážu našpiniť požehnane. Práca v kolektíve troch Poliakov bola vcelku fajn, až na šéfkuchára, ktorý mal zvláštne spôsoby ako privítať nového spolupracovníka. Ja osobne som očakával nepríjemnosti skôr zo strany nemekých šéfov, ako zo strany „brata“ Poliaka, ktorí si myslel, že keď je šéfom kuchyne, je zároveň „bohom“. Tieto počiatočné nepríjemnosti som šťastne prežil, hlavne vďaka svojmu kamarátskemu prístupu k nadriadeným a usilovnej práci. Nikdy by som nepovedal, že Nemci dokážu byť takí priateľskí. Hovoril som len anglicky, pretože moje nemčina ako som už spomínal je veľmi chabá a vôbec im to nevadilo. Neponižovali ma za to, že neovládam ich jazyk. Kamarátsky sa ku mne správal každý jeden Nemec, ktorého som tam stretol a s ktorým som mal možnosť rozprávať sa. Možnosť komunikovať bola pre mňa značne obmedzená, lebo nie každý vedel anglicky. No moje očakávania boli skôr opačného charakteru. Neviem, asi mám neuveriteľné šťastie na ľudí. Každý určite počul o príslovečnej nemeckej odmeranosti. Pre mňa sú moji nemeckí šéfovia priateľmi a určite sa budem chcieť vrátiť na toto miesto. Po zhruba mesiaci za umývačkou riadu som sa naučil pripravovať menu a tak som postúpil k lepšej robote – stal sa zo mňa kuchár na „polovičný úväzok“. Cez týždeň som pomáhal pri varení a pripravoval prevažne studenú kuchyňu, počas víkendu sme mali plné ruky práce so svadbami a v nedeľu som si všetko poctivo odumýval. S platom som bol vcelku spokojný, s peniazmi nebol žiadny problém, vždy boli načas a presne. Ubytovanie som mal zabezpečené v budove kde som pracoval a spolu so stravou som platil denne 5 euro, čo je aj na slovenské pomery veľmi výhodná suma.

Frankfurt nad Mohanom, ekonomické centrum Európy
Keď som prvýkrát uvidel siluetu mesta z okna autobusu, pomyslel som si, že za tú chvíľku, čo som spal, nás šofér nejakým zázrakom dostal do USA. Mesto na prvý pohľad pripomína Manhattan, ako som sa neskôr dozvedel, skutočne má prezývku „európsky Manhattan“. Moderné mrakodrapy tiahnúce sa do výšok a pomedzi ne prepletajúce sa veže pamätníkov histórie – kostolov, ktorých je vo Frankfurte nad očakávanie. Prepletá sa tu ruka v ruke najmodernejšia architektúra s historickými skvostami dávných dôb. Moja prvá prechádzka na pôde mesta bola poznačená stresom z cestovania, ale už prvé moje voľné chvíľe som využil na lepšie oboznámenie sa s týmto moderným, bohatým centrom biznisu. Vysoké budovy, množstvo náhliacich sa ľudí a neutíchajúca dobre zorganizovaná doprava pôsobilai na mňa dosť chaoticky a zároveň veľkolepo. Ale môj najsilnejší zážitok prišiel, keď som sa výťahom vyviezol na päťdesiate piate poschodie vežiaka s názvom „Mein Tower“. Za tridsaťpäť sekúnd sme sa dostali do dvesto metrovej výšky na strechu budovy. Výhľad na okolitý svet bol okúzľujúci. Ľudia pripomínali mravce a autá pohyblivé krabičky od zápaliek. Vlaky pripomínali vlniace sa hady a okolité mrakodrapy bratov obrov. Tu som si uvedomil, aký je človek malý a aké veľké veci dokáže.
Nemecko je určite zaujímavá destinácia pre mladých ľudí, nielen ako miesto zárobku, ale ponúka aj možnosť štúdia. Už odpradávna je centrom vzdelania s množstvom kvalitných univerzít. Aj keďje vybavenie práce podstatne zložitejšie ako v krajinách s voľným pracovným trhom, každopádne sa oplatí podstúpiť tieto nepríjemné byrokratické procedúry a poohliadnuť sa po pracovných možnostiach, či štúdiu.