Článok pokračuje pod video reklamou
Manželia Ižovci a pani Tomečková s dcérou Ivanou. Ižovci sa chovu „domácich tchorov“ venujú dva roky. „Prvého, Boba, nám dal môj kolega z práce, pretože naňho nemal čas. O dva mesiace neskôr sa nám zdalo, že mu je smutno, tak sme mu zaobstarali Žofku. No a keďže sme mali v byte stále veľa miesta, kúpili sme si pred pár dňami tretiu fretku, Jaška,“ smeje sa 23 – ročná Lenka Ižová. Fretka pani Tomečkovej, Čita, je zhodou ďalších okolností dcérou Žofky a Boba.
Utopila sa v práčke
Fretky sú domestikovanou formou tchora tmavého. Vo voľnej prírode nežijú, sú to iba domáce zvieratá. Nedajú sa síce vycvičiť ako psy, ale poznajú svoje meno a rozumejú všetkému, čo im človek povie. Urobia si však vždy po svojom. Sú temperamentné a hravé, niekedy až príliš. Preto ich treba odmalička vychovávať. Dôležité je naučiť fretky chodiť na záchod a pri hryzení ovládať silu stisku zubov. V období 6. – 9. mesiaca sa fretky dostávajú do puberty. Prebieha rovnako ako u ľudí, len kratšie. Fretky sú vtedy trucovité, hryzú, hnevajú sa. Svoju nespokojnosť dávajú najavo takzvanými „truc bobkami“, čo znamená, že potrebu vykonajú mimo svojho záchodu. Práve detstvo a puberta sú tým obdobím, kedy sa ľudia fretiek najčastejšie zbavujú. Sú nimi rozčarovaní a nemajú trpezlivosť venovať sa im. Podľa L. Ižovej sa však oplatí vydržať, pretože v dospelosti sa z nich stávajú milé a prítulné zvieratká. „Pri výchove treba postupovať trocha inakšie, ako sme zvyknutí. Fretky sa nemajú trestať bitkou, pretože tú ony považujú za hru. Pre ne je najhoršie, keď ich zatvoríte do klietky a nejaký čas si ich nevšímate. „Takto sme odnaučili našu Čitu hrýzť,“ prikyvuje suseda.
Fretky prespia 18 – 20 hodín denne. Chovajú sa buď vo voliére alebo voľne v byte. Denne potrebujú aspoň dve - tri hodiny behať, aby zo seba vydali čo najviac energie. Priestor pre bezpečný pohyb týchto chlpáčov musí byť dobre zabezpečený. Keďže sú od prírody veľmi, veľmi zvedavé, vopchajú sa kdekoľvek. „Stalo sa, že vošli do stúpačky a susedia ich zrazu našli u seba na záchode. Netreba tiež nechávať otvorené okná, pretože fretky nemajú zmysel pre výšku,“ poučuje nás čerstvá mamička Lenka. „Raz sa dokonca fretka utopila v práčke. Vliezla do práčky s prádlom, kde mala pohodlie a tam zaspala. Majitelia samozrejme o nej nevedeli, zapli práčku a bolo po fretke.“
Občasník Fretkoviny
Chovateľov fretiek združuje celoslovenský Klub chovateľov fretiek, ktorý sídli v Martine. Jeho hlavná činnosť sa však organizuje v Bratislave. Fretkári sa tam spolu so svojimi miláčikmi stretávajú každú sobotu a nedeľu na pravidelných vychádzkach. V našich končinách to je zriedkavejšie, raz za rok. Minulý rok sa takéto stretnutie uskutočnilo na Gäceli pri Dolnom Kubíne. „Sme dobrá partia. Tak, ako sú psíčkari, sú aj fretkári,“ hovorí Lenka. Klub si zriadil i vlastnú internetovú stránku, na ktorej sa dajú nájsť potrebné rady a informácie o fretkách a ich chove. Na stránke prebieha diskusné fórum, prostredníctvom ktorého sú majitelia týchto roztomilých zvierat dennodenne v kontakte. Pre zanietených fretkárov dokonca vychádza občasník s názvom Fretkoviny.
Smrdí ako tchor
Túto vetu neraz počujeme i v súvislosti s niektorými ľuďmi. Pre fretky platí tiež. Po tchoroch totiž „zdedili“ pachové žľazy. Nedá sa však povedať, že fretky smrdia. Bežne pachové žľazy nepoužívajú. Robia tak len v prípade obrany. Zo zadočku vystreknú malé množstvo tekutiny, ktorá silno zapácha. Mimochodom, i my sme mali možnosť ucítiť túto jedinečnú „zbraň“, keď sa Žofka pustila do Čity.
Keď sa Ižovci alebo pani Tomečková vyberú s fretkami na obojku do ulíc, ľudia sa pri nich pristavujú. „Najčastejšie si ich mýlia so psami, mačkami, zajacmi... Vo Vysokých Tatrách dokonca na fretku ktosi skríkol - kamzík,“ čudujú sa chovatelia.
Fretky sa dožívajú 6 až 8 rokov. Veľmi ľahko sa od človeka nakazia chrípkou. Prejavuje sa u nich rovnako ako u ľudí – kýchaním a nádchou. Vtedy nastupuje u Ižovcov liečba medom a bylinkovými čajmi. Fretky si rady zamaškrtia aj inokedy. Okrem bežnej stravy, ktorou sú špeciálne granule, hydinové alebo hovädzie mäso, ovocie a zelenina, si zmlsnú i na hrozienkach či čokoláde. „Fretky sú veľmi úplatné zvieratká. Za odmenu urobia čokoľvek. Keď im potrebujeme ostrihať pazúriky alebo vyčistiť uši, čo nemajú moc rady, vydržia, ak vedia, že niečo dostanú. Keď sa radujú, kvokajú, keď ich niečo nahnevá, syčia,“ vraví L. Ižová a dodáva: „Pred fretkami sa musíte mať stále na pozore. Ak ich zaujme nejaká vec, okamžite si ju chcú schovať. Často Žofke v pelechu nájdeme niečo, čo už dlhší čas nemôžeme nájsť. Niektorým chovateľom dokonca fretky poschovávali peňaženky a kľúče.“
