Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

„Starý môj, nechoď mi ty viac do tej veľkej diery..!“

Pozvánku na návštevu dostali oravskí baníci - dôchodcovia, členovia Klubu baníckych dôchodcov v Oravskej Jasenici, združujúceho niekdajších baníkov z okresov Námestovo a Tvrdošín, od personálneho riaditeľa a člena predstavenstva

Výstavby ostravsko-karvinských dolů (VOKD) Zdeňka Starého a od tamojších odborárov. Chlapi sa jej potešili a mnohí si so sebou zobrali aj svoje polovičky, aby si obzreli, v akých pomeroch ich manželia trávili roky svojho života, aby rodinám zarobili na slušné živobytie. Pozvánku dostala aj naša redakcia - nedalo sa odmietnuť.
Cesta nezačínala príliš slávne, vo štvrtok večer, len niekoľko hodín pred odchodom sa pokazil autobus. Organizátori Adolf Kubica z Oravskej Jasenice a Miroslav Svitek z Tvrdošína nehodili „flintu do žita“ a ešte v ten večer zohnali náhradu. A tak sme v piatok 7. októbra ráno vyrazili na cestu...

Skryť Vypnúť reklamu

Návraty bývali všelijaké
Kým sa autobus „krútil“ starou kľukatou cestou z Oravskej Lesnej na Kysuce, v chlapoch začali ožívať spomienky na cesty do práce a z práce, ktoré absolvovali toľkokrát, že cestu poznajú aj poslepiačky. Najradšej však spomínajú na spiatočné cesty, do roboty nechodievali až s takým nadšením, ako naspäť domov, k rodinám.
„Raz, keď sme sa vracali domov, zmerčili sme vo Vychylovke neobyčajný ruch,“ rozpráva Adolf Kubica. „Zastali sme pri krčme. Kde inde sa dozvieš viac? Vojdeme, a tam všade - na stoličkách, po stoloch, po zemi - sa povaľovali vojaci v uniformách z druhej svetovej vojny, Nemci s Rusmi krížom-krážom. Niektorí skrvavení, iní nie - no všetci už boli opití. Zistili sme, že to tu filmári nakrúcajú film, myslím, že to bola Prerušená pieseň, práve mali robiť scény o dramatickom konci kapitána Jaroša v miestnom drevenom kostolíku... A vraj opití vojaci - komparzisti patria k tomu, ľahšie sa im potom hrajú mŕtvoly! Nuž sme si prisadli aj my, aj keď sme si nakoniec vo filme nezahrali...“

Skryť Vypnúť reklamu

Keby sme neprechádzali slovensko-českým hraničným priechodom, sotva by sme zaregistrovali, že sme už v Čechách. Ten pocit sme nadobudli až keď sme sa začali približovať k niekdajším ťažobným oblastiam - dnes je na kedysi rušnom mieste pusto, len zeleň a stromy. Nemým svedkom, že kedysi tu žili tisíce obyvateľov, je len staručký kostolík, pozostatok mestečka Louny, ktoré sa začalo prepadávať pod zem, pretože podzemie pod ním bolo prevŕtané banskými šachtami.
Uhlie išlo do prádla
„Onedlho sme pri Armáde,“ upozorňuje nás Vladimír Bireš z Liesku, sediac s manželkou na sedadle cez uličku. Pri akej armáde, veď nejdeme k vojsku, ale do bane? „Pri Dole Československej armády,“ upresňuje Vladimír Bireš. Vzápätí nám vysvetľuje, čo za jazerá to práve obchádzame: „To sú kalové polia. Sem sa odčerpáva voda zo šachiet, kam bez prestania presakuje, ale ide sem aj voda z prádla.“ Z akého prádla, čo má uhlie spoločné s praním? „Nie všetko uhlie sa ťaží čisté, často je v ňom množstvo skál. Preto ide rovno zo šachty na prádlo. Uhlie je ľahšie ako skala, takže ho voda vyplaví, skaly zostanú dole. Voda sa potom na týchto kalových poliach ustáli a kaly sa vyberajú - je to čistý uhoľný prach, vysoko výhrevný, ktorý sa potom lisuje na brikety.“
Mnohé z banských zariadení stoja, pracovný ruch na niektorých šachtách úplne stíchol - ťažba uhlia na Ostravsku ide výrazne do útlmu, Karviná na tom nie je o nič lepšie. Prichádzame do starého závodu VOKD, dnes tu sídlia už len odborári. „Kedysi sme si sem chodili po výplaty, skúsme, či nám aj dnes niečo nedajú,“ zažartujú si chlapi, čakajúc na hostiteľov, predsedu Odborového zväzu VOKD Vaška Stachu a predsedu Klubu baníckych dôchodcov VOKD Jiřího Gavendu.

Skryť Vypnúť reklamu

Očakával ich najvyšší šéf
Kde inde by sa baníci zvítali, ak nie v „harendě“, baníckej krčme. Harenda u Barborky stojí hneď v susedstve kaplnky, postavenej na počesť patrónky baníkov, sv. Barbory. Harenda aj kaplnka sú súčasťou areálu bývalého Dolu Anselm, prvej bane v Otrave. Dnes je z neho Hornické muzeum OKD Landek v Ostravě - Petřkovicích. Táto lokalita je celosvetovo známa náleziskom pozostatkov mamutov a nálezom Landeckej Venuše. Napokon, s lovcami mamutov údajne súvisí aj objavenie uhlia v Ostrave. Lovci vraj pri kladení ohňa zistili, že na povrch zeme sa spomedzi skál dostávajú čierne skaly, ktoré dobre a dlho horia - uhlie. Aj túto zaujímavosť spomenul Jan Březina, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VOKD Ostrava, ktorý prišiel Oravcov privítať do Harendy u Barborky. Ako nám Jan Březina prezradil, „Oravci patrili vždy medzi najvýkonnejších zamestnancov, aj keď niektorí sem prichádzali iba na časť roku - kým bolo na gazdovstvách „pomenej“ roboty - aby finančne zabezpečili rodiny. Slováci patria aj dnes medzi našich najlepších pracovníkov, mnohí z nich, vrátane niekdajších baníkov z Oravy, pracujú na našich zahraničných stavbách - napríklad v Španielsku, kde máme dve rozpracované diela, jedným z nich je podhorský tunel v Cijone.“

Ostraváci Oravcom pripravili tradičný banícky obed - veřo, knedlo, zelo - v prostredí, plnom nostalgických spomienok na starú tradičnú lopotu baníka: čakanov, kahanov, prílb a iných historických artefaktov. „Takto nás veru vždy nekŕmili,“ pochvaľuje si obed Blažej Kubica z Oravskej Jasenice. Spomína na časy, keď ešte fáral stovky metrov pod zem iba s klasickým kahanom, aký mu teraz visí nad hlavou už ako múzejný exponát. „Od plameňa v kahane vtedy závisel náš život - keď zhasol, znamenalo to, že je v chodbe metán, jediný plyn, ktorý sa nedá nijako identifikovať a zacítiť, ale ktorý zabíja.“ „Svačiny začal baníkom zamestnávateľ dávať až od roku 1968,“ dodáva Miroslav Svitek. „Keď som tu hneď po vyučení začal robiť, už sme mali o stravu postarané, dokonca do šachiet viedlo špeciálne potrubie s kávou, čajom, kakaom, mliekom - z kohútikov tieklo všetko možné. Dokonca aj nízkostupňové pivo!“

Fárala aj kriminálka
V najväčšom baníckom múzeu v Čechách si Oravci obzreli aj expozíciu baníckej záchrannej služby, nevyhnutnej súčasti práce v bani. Vznikla v roku 1897 po obrovskom banskom nešťastí, keď v bani František Karel zahynulo viac ako 200 baníkov a vzápätí ďalších tristo. Záchranárov nepodceňoval žiaden baník: „Robili a robia fakt v hrozných podmienkach, pod zemou, pod vodou aj v ohni,“ hovorí Miroslav Svitek, ktorý bol aj pri tom, keď pri veľkom banskom nešťastí v Ostrave zahynul šéf záchranárov a generálny riaditeľ. „Príroda si nevyberá. ťažba uhlia je vlastne drancovanie prírody, a tá sa bráni, keď jej človek chce niečo vziať... Samému mi bolo neraz úzko, robil som v bani 21 rokov. Občas a mi dokonca stalo, že mi malými modrými plamienkami začala horieť čelba (stena, do ktorej sa hĺbila chodba). Vtedy rozhodujú sekundy - rýchlo brať vodu a hasiť!“ Ak došlo v bani predsa k nejakému zraneniu alebo nešťastiu, do šachty, hoci 1 100 m pod zemou, fárala aj kriminálka.
Fárali sme aj my
Ako by to bolo, aby baníci prišli na šachtu, a nesfárali. Aj my sme sa dostali v baníckej „kleci“ šachty bane Anselm, kde sa ťažilo kedysi najkvalitnejšie uhlie v Európe - antracit. Voľakedy palivo, ale i liečivo, dnes sa dokonca používa už ak v kozmetickom priemysle. Na vlastné oči sme mali možnosť vidieť, v akých otrasných podmienkach oravskí chlapi pracovali: „Vo VOKD nie sú obyčajní baníci, to sú krti, ktorí podľa papierov z geologických prieskumov musia vybudovať šachtu a štôlne, až po nich prídu baníci - ťažbári,“ vysvetľoval nám neznalým sprievodca. Štôlne boli vlastne len 60 - 70 cm široké ši hlboké štrbiny, kde baník ležal a rúbal. „Jediná práca, kde ležíte a plat vám ide...“ neodpustil si sprievodca čierny humor. „Najprv sa tu kopalo nasucho, len so zbíjačkami a lopatami, prachu tu bolo viac ako vzduchu,“ pokračuje. „Ale nemyslite si, chlapi, že tú silikózu máte odtiaľto, to vám baby doma málo mäsa varia, iba z múky pečú, potom máte celé pľúca zaprášené!“ Blažej Kubica si spomína na iný spôsob kopania: „V jednej šachte na nás neprestajne tiekla voda, presakovala zhora. Jasné, že ju hneď odčerpávali, no robte celý deň, niekedy aj 16-ku v mokrom! Nakoniec nás takmer presvedčili, že tá voda je liečivá!“
Oravských baníkov v štôlňach už nič neprekvapovalo, udivení boli viac z toho, že dnes sa v Karvinej pod zem už nefára, všetko robí automatika. „Jeden počítačom riadený kombajn za 350 miliónov vyťaží stovky ton na deň, robí 24 hodín denne a nepýta dovolenku ani iné voľno či výhody,“ konštatuje sprievodca.
Medzi ženami oravských baníkov sa traduje historka od čias, keď istá manželka prvý raz v živote videla, ako vyzerá baňa: „Starý môj, nechoď mi ty viac do tej veľkej diery, zostaň mi ty len v tej malej...“ Doteraz sa na tom baníci - veteráni radi zasmejú. No jesť bolo treba a tak fárali. Deň čo deň, týždeň čo týždeň, celé roky...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 863
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 690
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 968
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 690
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 939
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 577
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 089
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 580
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 489
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 331
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Koronavírus na Orave: zvyšok sa bude meniť podľa diania (minúta po minúte)

Na Orave sa začal pilotný projekt celoplošného testovania na Covid-19.

Testovanie na Covid-19.

Na Slovensku od soboty platí zákaz vychádzania

Oravcom a obyvatelia Bardejovského okresu majú oveľa prísnejšie podmienky pohybu mimo domova ako ostatní Slováci.

Od zajtra začína pilotné testovanie na Orave a v okrese Bardejov.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Na palubovke góly strieľa, na trávniku im zabraňuje

Martin Adamčík ťahá florbalový klub a hrá i futbal.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?