Propagácia Oravy sa posilní

O vzniku, myšlienke a obsahu katalógu sme sa porozprávali s jeho autorkou Gabrielou Fukerovou.
Čo vás ako Bratislavčanku viedlo k tomu, že ste sa rozhodli vydať katalóg o Orave?
„Všetko to vzniklo počas jednej víkendovej lyžovačky na Kubínskej holi. Keď som prišla do tohto regiónu, zistila som, že sú tu veľmi zle spropagované služby. Celková informovanosť je tu veľmi slabá. Keďže som robila sedem rokov v reklamnej branži, tieto veci vnímam citlivo. Každou jednou jazdou vo mne celá myšlienka dozrievala, až som sa nakoniec rozhodla do toho pustiť. Prečo nie?“
Je to s nami naozaj až také zlé?

„Propagačný materiál o regióne tu naozaj chýba. Stačí zájsť do Turistickej informačnej kancelárie v Dolnom Kubíne a zistíte, že jej zamestnankyňa nemá záujemcom čo ponúkať. Materiály si často vyrába „na kolene“. Keby obyvatelia začali trochu iniciatívnejšie konať, 50% z nich by mohlo žiť z cestovného ruchu. Pretože cestovný ruch má nekonečné možnosti. Všetci sa mi sťažujú, že tu nie je práca. A vidíte, ja som prišla z Bratislavy za prácou na Oravu. Je to o hľadaní ciest, ako sa čo dá a nie nedá. Na Orave máte čo ponúkať, preto je zvláštne, že posledný sprievodca tu bol naposledy vydaný v roku 2001. Navyše, mal vyslovene turistický charakter. Náš katalóg nechceme orientovať len týmto smerom. Bude určený nielen pre prichádzajúcich turistov, ale i pre samotných obyvateľov Oravy, aby mali možnosť lepšie sa zorientovať. Čím dlhšie totiž po Orave chodím, tým viac zisťujem, že Oravci toho o svojom regióne vedia málo. Je tu veľmi veľa krásnych a zaujímavých miest, o ktorých nevedia ani samotní obyvatelia. A to sa týka aj služieb.“

Pôvodne mal katalóg mapovať hlavne oblasť dolnej Oravy. Postupne ste svoj zámer pozmenili, prečo?
„Naozaj som trochu zmenila pôvodný plán. Katalóg nebude určený len pre dolnú, ale pre celú Oravu. Z mnohých strán som sa totiž stretla s neporozumením podtitulu dolná Orava, dokonca aj u samotných Dolnooravcov. Nechcú, aby sa Orava rozdeľovala na dolnú alebo hornú, všetci tvrdia, že „sú Orava“. Ja ich hlas počúvam. Myslím si, že každý, kto podobný materiál robí, by ho mal robiť tak, aby sa s ním ľudia, ktorých sa týka, stotožnili. Katalóg sa teda bude volať Vitajte na Orave s podtitulom Prehľad zaujímavostí, služieb a obchodu. Keďže sme pôvodnú obsahovú štruktúru rozšírili, potrebujeme podchytiť i ostatné časti Oravy. Pred niekoľkými dňami rokovali moji spolupracovníci s primátorom Námestova, ktorému sa projekt veľmi páčil. Bol veľmi ústretový a chce sa do neho zapojiť. S primátorom Tvrdošína sa chcem v najbližších dňoch tiež stretnúť.“

Čo všetko budeme môcť v novom katalógu nájsť?
„Bude tam niečo z histórie, ale aj súčasnosti Oravy, jednotlivých miest a obcí, geografické fakty, mapky. Jedna časť by mala byť venovaná remeselníkom. Chcem im pomôcť. Bola by som rada, keby sa remeslá trochu zviditeľnili. Šokovalo ma, že na dolnokubínskom jarmoku boli snáď len dva stánky remesiel, i to neboli Oravci. Jarmok, dolnokubínsky, a nebolo na ňom jediné oravské remeslo! Ďalej chcem do katalógu zaradiť kultúrne zaujímavosti a významné osobnosti, ktoré na Orave kedysi žili, prípadne odtiaľto pochádzali. Zároveň oslovím súčasných známych oravských rodákov, ktorí porozprávajú o svojom vzťahu k Orave. O koho konkrétne pôjde to si zatiaľ nechám pre seba, pretože ak má byť katalóg pútavý, musí to byť tak trošku aj prekvapenie. Gro katalógu má tvoriť predstavenie a zviditeľnenie tunajších firiem a služieb. Objavia sa v ňom i významné oravské podniky a informácie o nich.“
Aký prínos má pre inzerentov?
„Okrem toho, že sa zviditeľnia, môžu získať nových klientov, obchodných, prípadne výrobných partnerov, a v neposlednom rade zvýšiť svoj imidž. V regióne existuje niekoľko firiem so zahraničnou účasťou. Keď som rokovala s ich top manažmentom, bolo mi povedané, že keď tu prídu na jednanie partneri zo zahraničia, nemajú k dispozícii žiadny prezentačný materiál. To sa už, dúfam, čoskoro zmení.“

Kedy sa regionálny katalóg dostane na predajné pulty?
„Treba zdôrazniť, že katalóg sa bude distribuovať bezplatne. Vytipovanými distribučnými miestami sú informačné kancelárie, hotely, penzióny, športoviská, internetové kaviarne, benzínové pumpy... Dôležitý však bude predovšetkým veľtrh cestovného ruchu, ktorý sa koná každoročne v januári v Inchebe v Bratislave. Oravu tam bude reprezentovať vlastný stánok, v ktorom sa objaví i pripravovaný materiál. Keďže veľtrhu sa zúčastňujú hlavne zahraniční hostia, bolo by dobré, aby mal katalóg minimálne anglickú verziu. Budem sa ho snažiť vydať do konca tohto roka, najneskôr však do prvej polovice januára. Záväzným je pre mňa v každom prípade termín konania veľtrhu 26. až 29. január 2006. Ešte dodám, že minimálny garantovaný náklad plnofarebného katalógu je 10 tisíc kusov, s približným počtom 80 strán. Mojou snahou je ale docieliť niekoľkonásobné zvýšenie nákladu. Už na tom intenzívne pracujem.“