V nasledujúcom stretnutí dolnokubínske mužstvo presvedčivo vyhralo nad Liptovským Mikulášom, po štyroch neúspešných vystúpeniach konečne bodovalo naplno.
Po vlaňajšej úspešnej premiére v najvyššej stredoslovenskej súťaži avizoval Dolný Kubín pred sezónou 2005/2006 vysoké ambície. Chcel sa zaradiť medzi najlepšie celky a v tabuľke sa umiestniť do 6. priečky, zaručujúcej po reorganizácii účasť v II. lige. Zárukou mal byť nový tréner Ján Otruba, ktorý na lavičke vystriedal Stanislava Smolku. Mužstvo veľmi dobre poznal a stál pri jeho postupe do III. ligy. Lenže už letná príprava naznačila, že splnenie tohto cieľa nebude jednoduché. „Do tréningovej činnosti sa zapojilo len 13 hráčov. Naviac, väčšina opôr mužstva skoro vôbec netrénovala. Matej Čučka bol zranený, Adrián Kubáni sa do prípravy zapojil až po troch týždňoch, Ján Melicherčík absolvoval len tri tréningové jednotky a Stanislav Janky sa s nami pre pracovné povinnosti vôbec nepripravoval. Kolektív sa taktiež neposilnil,“ opisuje svoj začiatok Ján Otruba. Do kolektívu pribudli iba dvaja dorastenci a v septembrovom prestupovom termíne Milan Mores. To všetko sa muselo zákonite prejaviť na výkonoch v majstrovských zápasoch.
Svoju druhú 3-ligovú sezónu Dolnokubínčania rozbehli vcelku dobre. V úvodnom kole porazili Kysucký Lieskovec. I keď potom prišla vysoká prehra v Čadci, mužstvo ešte dokázalo zabrať. Po remíze s Bánovou vyhralo v Bytči, potom znova remizovalo s Podbrezovou a porazilo tesne rezervu Banskej Bystrice 3:2. Ako sa neskôr ukázalo, zlomovým bol zápas v Ružomberku, kde dolnokubínske mužstvo podľahlo domácej rezerve vysoko 0:5. „Stretnutie sme si prehrali sami po naivných a hrubých chybách. Nielen v tomto dueli, ale aj v ostatných mi chýbal kolektívny duch a osobnosť, ktorá by v zlomových situáciách mužstvo podržala,“ hovorí dnes už bývalý tréner. „Hrubé chyby našich hráčov súperi tvrdo trestali a veľa zápasov sme si vlastne prehrali sami. Viackrát sa dal zápas ešte otočiť, ale prišli zaváhania jednotlivcov a naša snaha bola zbytočná. Zákonite sa nabúrala psychika celého mužstva,“ dodáva Ján Otruba. Prejavilo sa to hneď v nasledujúcich zápasoch, keď Dolný Kubín prehral doma s Turčianskymi Teplicami 0:3 a v Kysuckom Novom Meste 1:2. „Očakával som, že práve na Kysuciach príde obrat. Súboj sme výborne rozohrali a domácich v 1. polčase nepustili za polovicu. Po prestávke sme však inkasovali dva zbytočné góly a do zápasu sme sa už nedokázali vrátiť.“ Ako sa neskôr ukázalo, stretnutie v Kysuckom Novom Meste bolo pre Jána Otrubu na dolnokubínskej lavičke posledné.
Nespokojnosť vedenia MFK Dolný Kubín i fanúšikov postupne narastala. Ján Otruba si toho bol plne vedomý a vedel, že niečo treba urobiť. „Myslel som si, že v Kysuckom Novom Meste príde dobrý výsledok, no nestalo sa. Bolo mi jasné, že proti Liptovskému Mikulášu musí prísť zmena a tak som sa rozhodol rezignovať. Týmto krokom som chcel hlavne hráčom ukázať, že sa treba zobudiť a zabojovať. Už mi chýbala motivácia i chuť, ktorú som nevidel ani u hráčov. Skrátka musela prísť nejaká zmena, po ktorej väčšinou príde oživenie,“ vysvetľuje Ján Otruba svoje odstúpenie. Zdá sa, že jeho slová sa začínajú napĺňať. Veď v nasledujúcom súboji s Liptovským Mikulášom prišlo jednoznačné víťazstvo Dolného Kubína 4:1 a tak trénerska zmena pravdepodobne zabrala. „Myslím si, že keby som ostal, aj tak by ma odvolali. Tak trochu som to vedeniu klubu uľahčil,“ uvádza Ján Otruba, ktorý vidí niekoľko príčin nepriaznivých výsledkov i zlých výkonov. „Neustále mi bolo predostierané, že mužstvo nehrá tak dobre ako na jar. Keď sa však pozrieme, oproti jarnej časti bolo rozdielov niekoľko. Viacerí hráči pravidelne nehrávali. Ján Melicherčík nastúpil len v štyroch zápasoch a iba dvakrát bol veľkou oporou. Zranenie nedovolilo pravidelne nastupovať Martinovi Čučkovi, nedarilo sa Stanovi Jankymu i Pavlovi Dzúrikovi. Všetci boli v minulej sezóne veľkými oporami a rozhodovali zápasy, no teraz neboli v optimálnej forme,“ vysvetľuje bývalý kormidelník Dolného Kubína. „Najväčšie chyby som videl na stopérskom poste a v koncovke, kde neboli osobnosti. Hráčom chýbala pohoda s akou hrali nedávno v jarnej časti. V niektorých zápasoch nás nepodržal ani brankár a je rizikom hrať o postup iba s jedným gólmanom,“ upresnil.
Pre Jána Otrubu je rezignácia pri dolnokubínskom mužstve prvým trénerskym neúspechom. Je jasné, že pociťuje veľké sklamanie. „Som z toho smutný a chcem si od futbalu na chvíľu oddýchnuť. Samozrejme, že sa z tohto účinkovania musím čo najviac poučiť. Želám Dolnému Kubínu veľa úspechov. Verím, že ešte zabojuje a svoje predsezónne plány do bodky naplní,“ uzavrel svoje rozprávanie Ján Otruba.
