Mladá líderka: Vraj nám patrí budúcnosť...

Hoci mali študenti školy na rozhodovanie dostatočne dlhý čas, no Mária Florková sa pre kladnú odpoveď na výzvu neziskovej organizácie Junior Achievement SR rozhodla ihneď. Tým sa zapojila do súťaže Mladý líder 2005. Ukázalo sa, že volila správne – na krajskom kole v Banskej Bystrici získala druhé a tretie miesto a to znamenalo postup na tohtoročné celoslovenské stretnutie mladých lídrov, ktoré prebiehalo od 21. do 24. septembra v Moravskom Svätom Jáne.

„Veľmi svedomito som sa pripravovala už na krajské kolo. Zháňala som materiály, rozprávala sa s ľuďmi, a pozorne som sledovala situáciu v našej študentskej spoločnosti. Po niekoľkých týždňoch strávených písaním a nekonečným opravovaním textov vznikla kompletná práca, ktorú som išla do Banskej Bystrice prezentovať,“ s hrdosťou rozpráva Mária Florková. „Tam som zistila, že „v tom“ nie som sama. Vždy som mala pocit, že som „iná“, že vyčnievam z radu a stále som hľadala som svoj svet. Zistila som, že ten „môj svet“ je práve medzi ľuďmi, s ktorými som sa stretla práve na súťaži v Banskej Bystrici. A ďalšou veľkou odmenou pre mňa však bol zisk druhého a tretieho miesta. Posunulo ma to znova o niekoľko schodíkov vpred, bola som veľmi šťastná. Dostať sa do celoslovenského finále mohli len tí najlepší. A ja som patrila medzi nich.“

Mária netrpezlivo očakávala 21. september. Do Moravského Svätého Jána cestovala plná očakávania: „Už cestou do Bratislavy som sa zoznámila s jednou zo súťažiacich, s Luckou. Spolu sme pricestovali do Bratislavy, kde sme sa pripojili k ostatným. Každému bolo na tvári vidieť, že hlavou im víri množstvo otázok - rovnako ako mne. V škole v prírode, kde celé podujatie prebiehalo, sa nás napokon zišlo 24. Počas celých troch dní, ktoré sme na konferencii strávili, sme sa ani chvíľku nenudili. Výborne sme sa bavili a veľa sme sa naučili. Viete napríklad, ako funguje reťaz dôvery? So šatkami na očiach, pochytaní za ruky sme sa predierali najrôznejšími prekážkami. Úlohu sme splnili vynikajúco. Inokedy nás organizátori rozdelili do skupín, z ktorých každá sa venovala inej aktivite. Spoločnými silami sme zvládli všetky úlohy. Program dvoch dní bol zameraný na vedenie, manažovanie ľudí a rozvíjanie našich lídrovských schopností. Bol plný prednášok, diskusií i spoločných aktivít.

Prednášali nám len tí najlepší lektori. Učili nás ako sa správať v spoločnosti, ako strhnúť a nadchnúť ľudí pre konkrétnu vec, skrátka, ako sa stať dobrým lídrom. Spoznala a videla som mnoho nových ľudí, ktorých by som inak nemala možnosť stretnúť a rozprávať sa s nimi. Každý večer sme sa zišli pri spoločných aktivitách a súťažiach. Bližšie som spoznala aj svojich študentských kolegov - lídrov. Kamarátstvo utužovali, čas sa krátil. V predvečer odchodu nám už nebolo všetko jedno. Každý si uvedomil, že pobyt sa už končí a my sa budeme musieť rozlúčiť. Nikomu sa nechcelo odísť. Posledná prednáška, posledná aktivita, poslednýkrát spoločné zasadnutie v zasadačke... Po zhodnotení celej konferencie sme poslednýkrát zasadli k obedu. Bol to najdlhší obed za celý pobyt. Nikto nechcel odísť. Posledná spoločná fotka, posledné objatia a lúčenia. Nechcela som sa lúčiť – konečne som stretla ľudí, ktorí pozorne počúvali, keď som rozprávala. Keď som potrebovala poradiť, poradili mi. Navzájom sme si dávali priestor pre vyjadrenia názorov a neprekrikovali sme sa. Ľudia, na ktorých stále myslím a ktorí mi veľmi chýbajú.“

Mária Florková patrí medzi mladých ľudí, ktorí vždy využijú príležitosť, ako sa rozvíjať, zdokonaľovať. „Často, keď sa dívam vôkol seba, vidím ako mladí zahadzujú podobné príležitosti a možnosti. A pýtam sa – prečo? Nenaskytajú sa predsa každý deň. Ja som túto šancu využila. A neľutujem to. Zakaždým ďakujem vlastnému rozumu, že cez moje ústa vyslovil v rozhodujúcej chvíli rozhodujúce slovo. Chcela by som poradiť rovesníkom, nech sa zapájajú do všetkých mimoškolských aktivít a učia sa. Nerobia to pre iných, len pre seba. Viem, o čom hovorím. Vraj nám patrí budúcnosť. Ale ak budeme nevzdelaní a pohodlní, akú budúcnosť si to vybudujeme?“