Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Keď drevo žije, dáva teplo, kým nezhorí. Ono samo povie i ukáže, čo od teba chce

V čím ťažšej životnej situácii sa nachádzaš, tým odvážnejšie a silnejšie sa s ňou pusť do boja. V tom najťažšom treba najviac zatiahnuť. Vždy existuje východisko, len nepopusť, ten boj vyhráš isto.


Aj to je jedna zo životných skúseností Stanislava Ondríka z Krásnej Hôrky – Tvrdošína, v regióne i v nejednom meste Slovenska už známeho ľudového rezbára, hoci s dlátom aktívne pracuje iba druhý rok. Ešte pred pár rokmi bol vodičom z povolania. Prišla však choroba. K problémom s chrbticou sa pričlenili ďalšie vážne choroby. Po dlhodobých pobytoch v nemocniciach – najmä v Bratislave, kde má dcéru – sestričku z Kramárov – prišiel domov - a tu ho čakala nemocná manželka. Je smutno doma, keď sú dlhodobejšie nemocní obaja manželia a rodičia... „Nevedel som, čo mám robiť, ako ďalej žiť. Celý život som bol zvyknutý fyzicky pracovať. Od malého chlapca – na gazdovstve. Hotové otroctvo to bolo. Ale nemôcť pracovať – to je ešte horšie! A teraz – ani zdvihnúť, ani kľaknúť, ani stáť, ani spať. Iba ruky mi slúžili. Tými som - z dlhej chvíle - začal vnúčatám vyrezávať – koníka, bábiku... Neskôr to boli rôzne malé postavičky a obrázky svätých, počas ženinej choroby som sa pustil do Poslednej večere“, ukazuje obraz na stene v detskej izbičke, kde práve spí päťročná vnučka, Stanislav Ondrík. „Žene i deťom sa to páčilo a tak ma v tej činnosti podporovali. Čo nocí som sa narozmýšľal, čo robiť, a či sa tej činnosti vôbec venovať ďalej. Či to niekoho osloví. Pustil som sa do väčších postavičiek, prvá bola táto Panna Mária, ukazuje rezbár Stanislav Ondrík smerom na obývaciu stenu. Viem, nie je dokonalá, ale pre mňa je krásna. Jej, tej na nebi vďačím za to, že som si všimol drevo a „zabudol“na chorobu.

Skryť Vypnúť reklamu

Drevo škoda do pece
Drevo je zvláštne. Škoda ho do pece vložiť. Keď drevo žije, stále dáva teplo. Kým nezhorí alebo nezhnije. A má zvláštnu silu! Nedovolí človeku od neho odísť, kým výtvor nie je hotový. Našepkáva i rozkazuje mu. Keď začnem vyrezávať postavu, musím s ním byť do posledných síl. „Voľno mi dá“ len na načerpanie nových síl. Kým sochu nedokončím. A potom – celkom vyčerpaný – regenerujem sa aj niekoľko dní. Hej, drevo samo povie i ukáže, čo od teba chce. A hlava to dotvorí, ruky spravia. Čím je drevo krivšô, tým je krajšô.“ „Nedávno sme sa boli prejsť poľom“, hovorí manželka Mária. “Našiel nejaký koreň, a nesie ho domov. Ja mu vravím: Na kieho čerta ti to, také ďady. Hodil ho pod strom vo dvore a po čase z toho koreňa urobil – čerta. Spomínala si čerta, nuž máš čerta“, vraví s humorom manželka Mária. A tak dnes čert zo samorastu „hliadkuje“ pri bráne Ondríkovcov.

Skryť Vypnúť reklamu

Z jednej bola ľalia,
z druhej kniha
Zaujímalo nás, či Stanislav Ondrík má predstavu o svojej soche skôr, než sa pustí do vyrezávania. „Nie. Len drevo, ktoré mám pred sebou, mi to povie. Alebo niekedy aj vedúci sympózia, ak chce, aby rezbár vyrezal konkrétnu sochu. Ako v Kollárove vo farskej záhrade teraz koncom septembra. Povedal: Ty zrob dačo svätô, ty zrob dajakého Jozefa a ty zas to, ty to... Sv. Jozefovi som mal dať do jednej ruky knihu, do druhej ľaliu. Otočil som kmeň na zemi dva razy a vidím: tu je veľká hrča, tam je ďalšia hrča. A tak som Jozefovi z topoľa, vysokému 2,70 m z jednej hrče urobil knihu a z druhej ľaliu.
Stanislav Ondrík vyrezáva posediačky. Vraví: „Drevo je poležme, keď doň vyrezávam. Ako sa to dá? No sadnem si naň a poďme. A ako vyrezávajú ostatní rezbári? Rôzne. Sedia, kľačia, kadejako. Ako komu vyhovuje a poniektorým aj choroba dovolí.“ Pred dvomi mesiacmi boli vyrezávať na Donovaloch. „Štefan Siváň bol v kúpeľoch a odtiaľ mi zatelefonoval, že ho tam ide od nudy šľak trafiť, aby sme šli na tie Donovaly. Šli sme. Namiesto močenia v bahne sa chytil dláta a myslím si, že aj ľuďom, čo tu prišli, sme tvárami, vyrezanými do drevených úľov urobili radosť. Človeku je aspoň veselo. Hoci choroba v noci prenasleduje, cez deň je človek zaujatý prácou a myšlienkami dopredu.
S rezbárom Štefanom Siváňom mladším sa Stanislav Ondrík zoznámili takto: „Nevedel som, či to, čo vyrezávam, je k svetu. Chcel som počuť názor odborníka. A chcel som vyrezávať niečo väčšie ako dovtedy. Nikdy som to však nevidel, nikto mi to neukázal. Umelecké rezbárstvo ma veľmi nezaujímalo. Umelci robia postavy z dreva ako odfotené“. Chcel som robiť niečo také, čo by sa mne páčilo. Sedel som, vyrezávajúc, keď v rádiu dávali reláciu o Siváňovi a treťom plenéri Návraty k Siváňovi. Vybrali sme sa so ženou za ním do Babína. Vravím: Chlapi, kto je tu vedúci? Predstavil sa mi Štefan Siváň. Ukázal som mu i ostatným svoje postavičky a obrázky. Pozrite sa a povedzte, či sa mi to oplatí vyrezávať, či nie. Či je to k svetu, a či to mám hodiť za hlavu. Rezbári pochválili, povzbudili ma, tak úprimne. Tam mi srdce poskočilo! Keď som videl tú ich tvorbu – také ľudské postavy, vôbec nie vyumelkované, naštartovalo ma to. So Štefanom Siváňom som sa spriatelil a ďalší rok som už na plenér prišiel rezať.“ Počas plenéru vyrezával sochu Panny Márie do betlehema, vysokú 160 cm a kráľa, ktorého dokončil neskôr doma. „Keďže otec Siváň chodil kedysi s betlehemom na zárobky, účastníci plenéru chcú na jeho počesť urobiť veľký betlehem, do ktorého by každý prispel jednou postavou. Muziákanti, Jozef, ovečka, Ježiško i Mária sú už hotoví. Na budúci rok treba dorobiť ovce, pastierov... Do Babína som zobral aj dvoch mladých – rezbára Petra Kuníka a Juraja Labdíka. Každý vyrezal jednu postavu. Nech sa aj mladí držia dláta a udržiavajú rezbárstvo pri živote.“

Skryť Vypnúť reklamu

Sochy im dvíhali kuchárky
„So Štefanom Siváňom sme ako bratia, všade chodíme spolu. Bol mesiac po operácii, keď som mu, len tak zo žartu, zatelefonoval: Štefan, nejdeme spraviť dajakú sochu? On vraví: No to dobre, ideme. Zobral sekeru, kladivo a išli sme do Oravského Podzámku. Keď sme nevládali zdvihnúť drevo, zavolali sme kuchárky a tie nám dvíhali sochy. Chlapi robili dlátom, ale podvihnúť nevládali. Jeden kvôli operácii, druhý kvôli chorobe. Aj na sympóziách rezbári už vedia, keď chodím okolo sochy. Treba ti podvihnúť, však, lebo už chodíš, zvyknú hovoriť. Doma mi zdvihne kamarát Sťopa Lajmon so žeriavom, alebo aj 11-ročná vnučka Simonka, keď treba niečo ľahšie pootočiť či podvihnúť. Tá sa už vie aj dlátom oháňať a dosť mi pomôže. Aj vnuk Filipko sa už zaujíma o dláto. Ale ja mu vravím: Ty budeš prezidentom, len sa v tej Bratislave dobre uč. Zato rezbár bude z Jakubka. Je len päťmesačný, ale taký kľud z neho sála, má mocné ruky“, rozplýva sa dedko Ondrík, rozprávajúc o vnúčatách.

Ondríkovci – rodina
umelcov
Mimochodom, Ondríkovci z Liesku, ktorý je rodiskom aj Stanislava Ondríka to je, možno povedať, rodina umelcov a zaujímavých profesií. Deti Stanislavovho bratranca, to je známy herec, bábkarka, kňaz, člen ochranky OSN... Stanislav Ondrík to komentuje takto: Umelecké sklony, a nielen v našej rodine, by sa boli bývali rozvinuli určite ešte viac, nebyť driny na gazdovstve po oravských dedinách za doby komunizmu. Deti nemali čas na hru, rozvíjať talent, pretože bolo treba od rána do večera robiť na poli. Nebolo ničím mimoriadnym, že som do školy nechodil v jeseni aj celé dva mesiace v kuse, kým sa nepozbierala úroda. Od kolotoča driny - od samého dieťaťa po dospelého muža - ma oslobodila až
žena, keď sme sa zobrali.“

Na jojkanie päť minút
Stanislav Ondrík pochodil so Štefanom Siváňom po rôznych sympóziách a všade zanechali za sebou sochy životnej i nadživotnej veľkosti. Ich diela v súčasnosti krášlia parky a centrá miest i obcí. „Aj s primátorom Tvrdošína sme sa už dohodli, že budúcoročné sympózium urobíme tu. Len ľudia by mohli navrhnúť, kde a aké sochy by rezbári mali vytvoriť.“ Nedávno, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie daroval Krásnej Hôrke sochu Matky s mŕtvym telom Ježiša, v nadživotnej veľkosti, ktorú umiestnili na miestnom cintoríne. „Drevo bolo z tvrdošínskeho cintorína, tak som ho vrátil cintorínu. Aj pre tvrdošínsky urobím sochu, ak Tvrdošania budú chcieť“, hovorí S. Ondrík. O sochách rozpráva rád. Aj o rozmýšľajúcom dedkovi pustil reč 56-ročný rezbár z Krásnej Hôrky. „Pozrel som na drevo s dvomi hrčami v jednej rovine. A tak som sa rozhodol urobiť z neho sediaceho dedka. Z tých dvoch hrčí boli kolená. Ruka mi vyšla akurát po jeho bradu a tak som z neho urobil rozmýšľajúceho sediaceho dedka. Bude mi v budúcnosti pripomínať mňa, rozmýšľajúceho nad svojou starobou a nevládnosťou. Zatiaľ ma však energiou nabíja drevo. Teší ma, že v rodinnej pohode na boľačky a jojkanie máme ráno päť minút a večer päť minút. Tak zvyknem vravievať, keď príde reč na choroby.“
Obývačka, v ktorej popri rozhovore popíjame kávu, na chvíľu stíchne a potom domáca pani vyskočí. „Kto to k nám ide...“
Po chvíli vojde do miestnosti mladá žena s prenosným kočíkom. „Ide môj rezbárik“, potešil sa domáci pán. Prišla nevesta s malým Jakubkom. Dedkova tvár zmäkla, kútiky úst sa roztiahli, ruky vybehli smerom ku kočíku. Chlapčiatko úsmev opätovalo a určite nikto by nemal to srdce rušiť to prekrásne chlapské láskanie...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 668
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 781
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 568
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 541
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 823
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 720
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 585
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 371
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 170
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 156
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Príchod armády do Veličnej.

Už desaťročie si držia pozíciu najlepších

Slovenské vzpieranie spoznalo majstrov.

Dolnokubínski vzpierači vyhrali titul v extralige družstiev 10-krát za sebou.

Síce sa nehrá, ale mužstvo sa posilňuje

Dolnokubínsky hokejový klub ohlásil uplynulý týždeň novú brankársku posilu.

Do brány Dolného Kubína prichádza Erik Janek.

Na palubovke góly strieľa, na trávniku im zabraňuje

Martin Adamčík ťahá florbalový klub a hrá i futbal.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?