Článok pokračuje pod video reklamou
Slávnostné odhalenie sa uskutočnilo vo štvrtok 6. októbra. Primátor mesta Pavol Čiernik a mestské zastupiteľstvo si vzalo za povinnosť v koordinácii s riaditeľom väznice Ladislavom Resekom, aby sa z príležitosti 50. výročia väznenia a 40. výročia jeho úmrtia odhalila pamätná tabuľa tomuto významnému slovenskému biskupovi na mieste, kde tento významný Oravčan pociťoval tvrdé besnenie komunistického režimu. Biskup Ján Vojtaššák bol jedným z väznených a mučených v ilavskej väznici v rokoch 1955-1956.
Ilava je popretkávaná nešťastnými udalosťami a pohromami počas komunistického režimu. Ilavská väznica je poznačená prežitým utrpením ľudí, ktorí boli nespravodlivo odsúdení. Toto odhalenie pamätnej tabule jednému z bývalých väzňov je teda istým spôsobom „ospravedlnením In memoriam“ všetkým väzňom s podobným osudom. Podľa vyjadrenia prítomných bývalých politických väzňov im dodávalo silu práve vedomie, že ich spoluväzeň je biskup Vojtaššák.
Pápežský prelát Rudolf Bošňák, ktorý bol v Ilave ako kňaz a neskôr tiež nespravodlivo väznený, vyzdvihol svedectvo českých kňazov, spoluväzňov biskupa, ktorí spomínali na neho ako na vzor trpezlivého znášania krivdy.
Slávnosť bola spojená so svätou omšou, v ktorej sa prihovoril prítomným biskup Mons. Štefan Sečka. Vyzdvihol predovšetkým ducha modlitby, ktorým oplýval biskup Vojtaššák, čo symbolizujú aj zložené ruky na jeho pomníku v zákamenskom cintoríne. „Základnou charakteristikou osobnosti Božieho sluhu, biskupa Jána, je jeho nábožnosť“, povedal biskup Štefan Sečka v príhovore.
V závere svätej omše vyjadril hlavný celebrant, nitriansky biskup – Mons. Viliam Judák - presvedčenie, že čoskoro príde čas, keď si tohto rodáka z Oravy budeme uctievať ako blahoslaveného a svätého.
Celá slávnosť bola veľmi dobre organizovaná aj po kultúrnej stránke. Národná umelkyňa Eva Kristínová dojala všetkých umeleckým prednesom básne od Andreja Žarnova. Mládežnícky spevokol a spevokol „Ilava“ sa postarali o povznesenie ducha spevom.
Biskupský vikár Mons. Ján Zentko celú atmosféru vyjadril jednou vetou, ktorá v ňom rezonovala celý čas: „Keby bol môj otec vedel...“ Jeho otec bol v tejto väznici tiež nespravodlivo väznený a týraný za svoje náboženské presvedčenie. Dnes si mnohí z nás nedokážu predstaviť, čoho všetkého bol tvrdý režim komunizmu schopný... Tu veľmi dobre padnú slová básnika Svetolava Veigla: „Ako prebudiť národ, ktorého duša z dlhého zatmenia je chorá? Čistými a citlivými rukami rany obväzujme a prosme o požehnanie zhora.“
