konkrétne rýchlorastúcich odrôd vŕby. Dôležitosť tohoto výskumu je opodstatnená zvlášť v súčasnosti, kedy sa neustále zvyšujú ceny energií, najmä plynu.
„Rýchlo rastúca vŕba bola vyšľachtená vo Švédsku. Jej genetickým základom je sibírska vŕba z povodia riek Amur a Ob. Produkčná schopnosť tejto vŕby je 15 t sušiny z hektára ročne. Máme otestované tri odrody, ktoré dosiahli v našich podmienkach produkciu 10 – 12 t sušiny z hektára. Odrody rastú takmer bez postranného vetvenia do halúz vysokých v štvrtom roku 450 – 550 cm, vtedy dosahujú rubnú zrelosť,“ hovorí výskumný pracovník Ján Daniel. Zároveň upozorňuje na fakt, že vstupom Slovenska do EÚ nebude možné celú výmeru poľnohospodárskej pôdy využívať klasickým spôsobom a tak môže byť pestovanie rýchlorastúcej vŕby jedným z riešení.
Vo výskumnej stanici majú za sebou niekoľko štvorročných cyklov, ktoré potvrdili, že pestovanie týchto drevín v našich podmienkach má niektoré výhody. Po vysadení odrezkov je nutné porast okopať alebo chemicky ošetriť, pretože počiatočný rast výhonkov vŕby je pomalší ako rast buriny. Po prvom roku už stačí drevinu iba prihnojovať. Z jedného koreňa počas štyroch rokov vyrastie 2 – 6 kmeňov hrubých 3 - 5 cm a vysokých 4,5 – 5,5 m.
„Okrem využitia vŕby ako paliva sa dve z doteraz testovaných odrôd výborne hodia aj na pletenie prútených výrobkov. Preto výskumná stanica v Krivej v spolupráci s Okresným osvetovým strediskom v Dolnom Kubíne a miestnym obecným úradom každoročne organizujú začiatkom roka kurz pletenia výrobkov z vŕbového prútia, ktorého sa zúčastňujú aj záujemcovia z iných regiónov Slovenska,“ dodáva Ján Daniel.
Podľa J. Daniela sa vŕbové porasty dajú využiť aj na pokryv skládok priemyselného a komunálneho odpadu, na regeneráciu pôd zamorených exhalátmi rôzneho druhu, v erózne ohrozených terénoch a čo je zaujímavé – fungujú aj ako čističky odpadových vôd.
Na pracovníkov výskumnej stanice sa obracajú záujemcovia z celého Slovenska, ktorí chcú získať informácie a odrezky – sadenice na výsadbu. „Je dôležité, aby sa občania zaujímali o alternatívne druhy energií, ako je to bežné vo svete a aby vedeli aj o tejto možnosti. Pestovanie vŕbových porastov na nevyužívaných plochách poľnohospodárskej pôdy je u nás, na rozdiel od niektorých západoeurópskych štátov, len v začiatkoch,“ dodáva J. Daniel.
Poznáte rýchlorastúcu šľachtenú vŕbu, vhodnú ako palivo?
Pýtali sme sa obyvateľov i návštevníkov Oravy v miniankete
Darina Kniežová, 54 r., Jasenová : „Áno počula som o tom. Keďže nemáme zapojený plyn, stále kúrime pevným palivom. Keby rýchlorastúce vŕby boli cenovo dostupné, ani chvíľu by som neváhala s ich kúpou.“
Viera, 63 r., Jasenová: „Ešte som o takom niečom nepočula. Rada by som sa dozvedela viac.“
Ľudovít, 59 r., Liptovská Teplá: „Viem o tom. U vás v Krivej vŕbu pestujú. Bohužiaľ, mňa sa to netýka, mám zavedený plyn.
Peter, 62 r., Dolný Kubín: „Ešte som o nej nepočul. Plyn je drahý, bolo by dobré, keby mu vŕba bola konkurenciou.“
Eduard, 65 r., Oravský Podzámok: „Nepočul som o tom. Ja si stále kúrim drevom .“
Autor: ač
