Vek prehliadke neubral na kráse, naopak, je stále príťažlivá, zaujímavá a vie pritiahnuť ľudí všetkých vekových skupín. O minulosti, ale i o 51. ročníku tejto súťaže, ktorá sa začala 28. septembra, sme sa porozprávali dlhoročným porotcom Hviezdoslavovho Kubína, dramaturgom, režisérom, členom poradných zborov pre divadlo a prednes, členom odborných porôt a lektorských zborov Mikulášom Fehérom. Autor divadelných a rozhlasových hier spolupracuje s profesionálnymi a ochotníckymi divadlami v Trnave a vo Zvolene a je pre ochotníkov, podľa vyjadrenia viacerých účastníkov tohto podujatia, darom z neba.
Jubilejný ročník bol iste výnimočný.
„Minulý rok pri bilancovaní 50 ročníkov Hviezdoslavovho Kubína sme za sebou videli veľa práce, boli sme svedkami priam výnimočných umeleckých udalostí v oblasti umeleckého prednesu poézie a prózy. Vyrástli tu osobnosti, ktoré sú dnes špičkou v profesionálnom divadle a v profesionálnom prednese. Veľmi potešiteľné je, že sa osobne zúčastnili jubilejného ročníka. A čo je dôležité, táto súťaž sa dotkla mnohých desiatok recitátorov, ktorých oslovila krása slova.“
Má umelecký prednes v súčasnosti šancu?
„Som bytostne presvedčený o tom, že v čase reality show, v čase Veľkého brata a VyVolených musia existovať na vyváženie súťaže ako je Hviezdoslavov Kubín. Je dobre, že stále existuje, ale my nemôžeme zaspať na vavrínoch. Musíme sa oprieť o tých zmysluplných 50 rokov a začať budovať novú päťdesiatku. Čo nás mrzí, je situácia v činnosti divadiel poézie, ktoré boli doménou vysokoškolákov. Pri dnešnom systéme štúdia je stále menej vysokoškolských súborov, študenti sú zahltení inými povinnosťami a povinnosťou zarobiť si na štúdiá.
Nie je čas venovať sa takýmto ušľachtilým koníčkom. Tak sa divadlá poézie posúvajú na stredoškolákov, čo obmedzuje a mení výber tém. Otvárajú sa témy maturantov a ich prekonávania i vyrovnávania sa s úskaliami a nepríjemnými zážitkami, ktoré v tomto citlivom období zraňujú ľudskú dušu. Zároveň sú tu témy hľadania ciest k sebe, ku kamarátstvu, k pozitívnemu vzťahu k spolužitiu i životných ciest. Mimoriadne pôsobivo spracoval tému drogovania a drogovej závislosti napríklad súbor zo Senice. Pozitívne je, že sa zvyšuje počet detských recitačných kolektívov a ako porotca mnohých krajských súťaží môžem povedať, že je veľa dobrých súborov, ktoré sa celoštátnej súťaže nemohli zúčastniť. Tie predstavenia, ktoré diváci už videli, boli zaujímavé. A zaujali. Všetko nasvedčuje tomu, že je to kategória, ktorá má budúcnosť.“
Deti sú vnímavé, ochotné, len ich treba v správny čas podchytiť.
„Musím spomenúť veľmi silnú kategóriu učiteliek – dnešných dôchodkýň, ktoré odviedli veľký kus práce na tomto poli, istý čas akoby nastal problém, ale dnes môžeme hovoriť o veľmi silnej generácii mladých učiteliek, ktoré sa púšťajú s chuťou do práce s talentovanou mládežou.“
Od 80-tych rokov ste členom alebo predsedom poroty. Ako vnímate atmosféru súťaže?
„Atmosféra je tu vždy nádherná, všetci sa tešíme na vzájomné stretnutia. Tvorivosť tu má nezastupiteľné miesto - pri diskusných fórach, aj školiacich stretnutiach s pedagógmi.“