Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky

Ojedinelá snaha, ojedinelé výsledky, ojedinelé trojčatá

V noci 17. septembra mal na hospodárskom dvore Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného družstva v Zubrohlave službu Cyril Tropp.

A zrejme na ňu nikdy nezabudne, veď sa stal svedkom pôrodu, aký len tak hneď niekto nevidí. Na svet tu prišli štvornohé trojčatá - teliatka.
Okolo druhej nadránom Cyril Tropp zistil, že sa mu „spustil“ býk - ušiel. Bolo ho treba dostať na miesto ustajnenia, no podľa bezpečnostných predpisov to nesmel robiť sám. Merať si sily s takým kolosom býva dosť aj na viacero chlapov. Zavolal teda predsedovi Danielovi Hajdučíkovi. Toho už čakalo aj ďalšie prekvapenie. „Keď som prišiel na hospodársky dvor, už sa telila aj krava, nuž som zostal. Po príchode pekného býčka na svet som zostal prekvapený - je tam ešte jedno! Aj to sme šťastne porodili. Keď sme však zistili, že ešte stále nie je posledné, nevychádzal som z údivu. Na družstvách robím už 31 rokov, no niečo také som ešte nezažil - trojčatá! Dva býčky a jedna telička boli síce menšie - 25, 25, a 18 kg - ale čiperné a zdravé. Krava mala trošku problémy, no privolali sme k nej veterinára a čoskoro bola v poriadku,“ opisuje priebeh dramatickej noci Daniel Hajdučík.

Skryť Vypnúť reklamu

PVOD Zubrohlava je na Orave pravdepodobne družstvom s najnižším počtom zamestnancov. Z niekdajších takmer sto zamestnancov tu dnes pracuje 18. No zároveň je tunajší chov dojníc najproduktívnejším nielen na Orave, ale patrí medzi špičku aj v Žilinskom kraji (v r. 2003 1. miesto) a na Slovensku. Tento rok zubrohlavskí družstevníci prekročili v dojivosti počas laktačného cyklu (305 dní) už aj magickú sedemtisícovú hranicu dosiahnuc priemer 7073 litrov na dojnicu. Svojho odberateľa, mliekareň v Bánovciach nad Bebravou, zásobujú výhradne mliekom v najvyššej triede kvality. Predsedu však aj napriek tomu stále trápi nestabilná a nízka cena surového kravského mlieka: „Spolu s družstevníkmi zo Zákamenného a z DAKNy Námestovo sme sa stali členmi združenia výrobcov mlieka Sever, zatiaľ ako jediní z Oravy. V Bánovciach sa združeniu podarilo vyrokovať lepšiu cenu mlieka, ako sme dostávali v Liptovskej mliekarni. No neminul ani rok a už sa zase musíme púšťať do nových rokovaní, pretože ceny mlieka sa snažia spracovatelia stláčať stále nižšie a nižšie. Každého z nás to veľmi vyčerpáva a oberá o energiu, ktorú by sme mohli sústrediť niekde úplne inde - do výroby,“ hovorí Daniel Hajdučík. „Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z Bavorska a musím povedať, že podmienky farmárov sú tam neporovnateľné s podmienkami našich podhorských družstiev. Okrem toho, v Bavorsku farmár predáva liter mlieka v prepočte za 12 Sk, ale spotrebiteľ kúpi 3,5 %-né trvanlivé mlieko v obchode za 22 Sk. U nás predávame za 10 a kupujeme za 30. Kde sa berie taký rozdiel? Na to si môže každý odpovedať sám...“

Skryť Vypnúť reklamu

Danielovi Hajdučíkovi robí starosti aj mliečna kvóta. Od konca apríla 2004 do konca apríla 2005 (rok od vstupu SR do EÚ) družstvo prekročilo vlastnú ročnú kvótu, stanovenú na 994 000 litrov o 4 845 litrov. Za kalendárny rok 2004 predali Zubrohlavčania na spracovanie 1 056 527 l surového kravského mlieka: „Zatiaľ sme mali šťastie, Slovensko ako celok kvótu neprekročilo a tak sme neboli sankcionovaní. No už o rok to nemusí byť pravda, pritom sankcia pri prekročení sa rovná 13 Sk/l mlieka, teda viac, ako zaň dostaneme. Pritom už teraz viem, že tento rok vlastnú kvótu prekročíme o štvrť milióna litrov. Keď hodnotím ten rok aj čosi v EÚ, som sklamaný. Únia nesplnila moje očakávania - nevniesla do poľnohospodárstva poriadok a systém, skôr naopak. Dotačný systém funguje tak, že podporuje u nás najmä tých, ktorí nerobia. Kedysi boli družstvá podporované podľa tržieb, dnes je väčšina platieb viazaná na pôdu. Pre porovnanie: naše družstvo malo minulý rok 14 miliónov tržieb, no iba 2,4 mil. podpory, pretože hospodárime na necelých 400 ha pôdy. No je na Orave aj podnik, ktorý vyprodukoval jediný milión tržieb, ale podporu získal päťkrát vyššiu. Akoby nás ostatné krajiny EÚ chceli odnaučiť robiť - stačí starať sa o pasienky a mulčovať ich, k tomu chovať nutné množstvo dobytka, všetko jedno akej kvality, a máte sa vďaka podpore vynikajúco. No to nie je intenzívne poľnohospodárstvo. To je totálny útlm výroby. Udržiavať lúky a pasienky a súčasne z nich produkovať je pritom niekoľkonásobne ťažšie, ako produkovať z kvalitnej ornej pôdy. Takže farmárom a družstevníkom na dolniakoch sa podhorské oblasti nikdy nemôžu vyrovnať.“

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek slovám Daniela Hajdučíka družstvo pod jeho vedením dosahuje aj ďalšie veľmi zaujímavé výsledky. Krížením pinzgauského dobytka s holštýnom dosiahli v 186-kusovom stáde dojníc vynikajúcu dojivosť (rekordérka družstva dojí 11 313 l za laktačný cyklus 305 dní, ďalšie štyri dojnice nad 10 000 l, 11 dojníc nad 9 000 l, 26 ks nad 8000 l). S perspektívou do budúcnosti však už pred dvomi rokmi začali krížiť stádo aj s plemenom fleckfie, aby bolo potomstvo vhodné na mlieko i na mäso. Prvé výsledky by sa mali dostaviť o rok. Ak hodnotíme výrobu mlieka v Zubrohlave na hektár pôdy, dosahuje hodnotu 3200 l/ha, pričom kvóta SR je púhych 410 l/ha! „Nikdy sa nevyrovnáme Holanďanom s ich 5 600 l/ha, no na Slovensku ani v Európe sa nemáme za čo hanbiť,“ hodnotí predseda.

Dojivosť zvyšujete, pritom sa obávate sankcií za prekročenie kvóty. Logicky by každý povedal - znížte stavy dojníc alebo kúpte kvótu tam, kde ju nenapĺňajú...
„Logické, ale nereálne. Obchodovanie s kvótami je teória, v praxi je nanič, pretože ju musíte kúpiť aj s adekvátnym množstvom dobytka, a ten nepotrebujeme. A znížiť stavy dojníc? Je nás tu len 18, keby som znížil stavy dojníc, musím znížiť aj počet zamestnancov. No už teraz je to neúnosné, keď vypadne čo len jeden človek, musím „nabehnúť“ ja, je jedno, kde. Sme tu len dvaja technici, ja a ekonómka. Keď som ležal v martinskej nemocnici, všetko muselo fungovať po telefóne. Nechcem si predstaviť, že by sa tu niekomu stalo niečo horšie. Dojičky a ošetrovateľov tiež neroztrhnem vo dvoje, hoci norma mi udáva na to či ono miesto pol pracovnej sily. Ale reálne je to tak, že pod istú hranicu sa na družstve už ísť nedá, a tú sme my už dávno dosiahli. Pred 15 rokmi sme s 91 ľuďmi produkovali 200 000 l mlieka za rok, dnes s 18 vyrobíme o milión litrov viac.
Podľa Daniela Hajdučíka by oravským výrobcom mlieka prospelo, keby sa stali členmi združenia Sever: „Záujem medzi nimi je, no rozhodujúci krok zatiaľ chýba. Všetci veľmi dobre vedia, že každý osobitne je doslova hračkou v rukách veľkých mliekarenských firiem. Veľké združenia by tomu mohli urobiť koniec, tak ako v Čechách. Mliekareň totiž úplne inak rokuje s niekým, kto jej dodáva 2-3 percentá suroviny, než s 25-30 percentným dodávateľom, akým môžu byť práve združenia.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 368
  2. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 13 325
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 322
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 458
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 301
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 856
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 931
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 814
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 724
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 782
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Začali nevinne, skončili na stovke

Kamaráti strieľali na Silvestra šampanské na vrchole Šípa. Zvládli veľkú výzvu.

Kamaráti Ján Obrin (vľavo) a Vladimír Krška (vpravo) zvládli uplynulý rok vyjsť 100-krát na Šíp.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?