Ceny plynu rastú, možnosti Oravcov ani veľmi nie

Ďalšie zvyšovanie nás čaká v januári. Ako ovplyvnia ceny plynu správanie sa odberateľov? Zatiaľ uplynul krátky čas, aby sa to odrazilo v reálnom živote, no obce a mestá zvažujú dosah rastúcich cien s perspektívou do budúcnosti.
Možnosti obyvateľov Námestova zhrnul primátor Ján Kadera: „Musíme sa rozhodnúť, buď tu bude plyn, elektrina, alebo pevné palivo. Nezabránime občanom, aby si kupovali znovu kotly na pevné palivo, alebo aby sa vrátili k starým kotlom - pokiaľ ide o rodinné domy. V bytových domoch je situácia iná. Mesto vybudovalo nové plynové kotolne a určite by sme nesúhlasili s tým, aby sa bytové domy odpájali od centrálneho zdroja tepla, to by bol krok dozadu.

Ale nepredpokladám, že ľudia v bytovkách by sa začali prepájať na elektrické kúrenie, pretože elektrina je ešte stále drahšie vykurovacie médium, než plyn. Okrem toho, elektrická sieť v Námestove nie je na niečo podobné dimenzovaná. Takže obyvatelia sídlisk pravdepodobne už nemajú iné východisko, iba trpieť ceny tepla, vyrábaného z čoraz drahšieho plynu. Každá doba prináša nejakú výhodu: kedysi bolo výhodné elektrické kúrenie, keď stál 1 kW elektriny 35 halierov, potom prišiel plyn za takmer symbolickú cenu, až kým sa nedostal na dnešné maximum, o ktorom už dnes vieme, že nie je konečné. Pri plynofikácii mesta sme mali predbežne zmapované, koľko prípojok na plyn v meste bude, no už dnes nám niektorí občania avizujú, že sa na plyn nenapoja. Ide o investíciu od 45 000 až do 100 000 Sk - ak by si chceli zaobstarať kondenzačný kotol.

Preto sú aj plynári veľmi opatrní pri ďalšej plynofikácii nových ulíc. Aj oni trvajú na tom, aby ich investície boli rentabilné, čo je pochopiteľné. Preto odmietajú robiť prípojky individuálnym stavebníkom, ktorí majú domy vzdialené od pôvodného potrubia desiatky metrov. Vôbec sa nečudujem, že občania sa cítia podvedení, veď vláda pred nie tak dávnym časom sľubovala, že ide o posledné výrazné zdražovanie plynu. A zrazu tento šok - 20-percentný nárast cien, a už avizovaný ďalší rast v januári... No SPP je už nie v štátnych, ale v súkromných rukách, takže vláda už cenu plynu nijako zvlášť nemôže ovplyvniť.“
Myslíte si, že občania na vás nebudú tlačiť, aby ste plynové kotolne vymenili za iné, lacnejšie?

„Občan v rodinnom dome sa môže pružne prispôsobiť najvýhodnejšiemu spôsobu vykurovania. Mesto je limitované svojimi investičnými možnosťami. Ak by bolo z predbežných prepočtov jasné, že sa do budúcna oplatí prechod na iné vykurovacie médium, nebudeme sa tomu brániť. Ale nepredpokladám, že by sa niečo podobné v najbližšej budúcnosti udialo, pretože ekonomické prostredie, čo sa týka cenotvorby vykurovacích médií, je na Slovensku veľmi nestabilné.“
Súčasne s Námestovom zavádzali plynári plynové vykurovanie aj do Vavrečky. Ako nám povedal starosta Pavol Holmík, v obci sa na plyn pripojilo zatiaľ iba 30 % domácností. Bolo by ich viac, no nie každý rodinný rozpočet unesie približne 50 - 60-tisícovú investíciu, takže niektorí na prípojku ešte len šetria. Plyn, aj keď zdražel na súčasnú úroveň, je totiž pre Vavrečanov stále lacnejšie riešenie ako elektrina, ktorou tu vykuruje väčšina domácností. „Elektrické vykurovanie v dome vyjde ročne aj na 60 tisíc, čo je oveľa viac, ako plynové,“ hovorí starosta. Sú však aj domácnosti, ktoré kombinujú elektrinu s plynom, pretože sa chcú vmestiť do limitu, kedy majú ešte stále výhodnú cenu elektrickej energie.“

Iná situácia je v Liesku. Liesečania boli medzi prvými obcami na Orave, pripojenými na plyn. Prvé rodiny začali využívať plynové kúrenie už v roku 1996. „Využili sme ešte čas, keď plyn bol halierovou záležitosťou a investície do nového vykurovania sa vrátili v priebehu 2 - 3 rokov,“ dozvedáme sa od starostu Martina Dreveňáka. „Zatiaľ neviem, že by sa ľudia odpájali od plynu, skôr kombinujú plyn s pevným palivom, v mnohých domoch majú splyňovacie kotly na drevo.“
Spýtali sme sa aj na miestnom urbáre, či sa zvýšenie cien plynu prejavilo v zvýšenom dopyte po dreve. „Zatiaľ nič podobné nepociťujeme, možno to bude tým, že ľudia majú ešte veľké zásoby starého dreva,“ povedal nám predseda urbáru v Liesku Ján Koleják. „Takže ak sa dopyt zvýši, ešte nás to len čaká. Viem, že veľa domácností v Liesku vykuruje splynovacími kotlami na drevo a ďalší si ponechávali v pivniciach staré kotly na pevné palivo. No plyn je oveľa čistejší a pohodlnejší, výhodný je najmä pre starších ľudí, ktorí by inak boli odkázaní už dávno na pomoc príbuzných, takto však ešte zvládnu kúrenie sami.“