Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Prípojka na kúrenie ich stála dve kravy

Krása poľských dedín pod Tatrami vyráža dych. Hľadáme dedinku Nižná Banská a tachometer nášho auta sa vyškriabe sotva na 40-ku.

Cesty tu nie sú najlepšie, ale nie je to preto. Na plyn opatrne šliapeme preto, že okolitá scenéria, upravené gazdovstvá a pasienky, čisté dedinky, roztrúsené po chrbtoch kopcov - to všetko odpútava našu pozornosť od vedenia vozidla. A to sme iba približne 20 - 25 km od slovensko-poľskej hranice...
Nášmu známemu, istému poľskému podnikateľovi sme boli len ťažko ochotní uveriť, že on síce býva rovno pod Tatrami, ale v zime mu je teplo, hoci už roky nerúbe drevo, nevozí a neschováva uhlie, nedymí z komína, nemá plyn a nekúri ani elektrinou či naftou, o solárnej energii ani nehovoriac - a aj tak má doma teplo. A pritom ho to stálo iba dve kravy. Nedalo nám, museli sme to vidieť...
Z hraničného priechodu v Suchej Hore sme nemohli zamieriť inde, iba do Chocholova. Podľa mapy sme sa mali najprv dostať do dedinky Czervione. Biedna cesta v nás vzbudila najprv dojem, že sme zablúdili, no už po štyroch - piatich kilometroch sa nám otvoril pohľad na Tatry a nádherné scenérie týchto hôr za nimi. Vyšnú a Nižnú Banskú sme našli rýchlo, no akýkoľvek úrad sme tu hľadali zbytočne. Obyvatelia obce nás usmernili na úrad gminy do dediny Szaflary, kde je sústredená celá samospráva z okolitých obcí. Mali sme šťastie - v kancelárii wojta sme zastihli nielen wojta Stanislava Ślimaka, ale aj profesora Jána Antola. Obaja stáli pri zrode projektu, vďaka ktorému sú dnes geotermálnou energiou vykurované tri dediny a celé Zakopané.

Skryť Vypnúť reklamu

„Kolískou poľskej geotermie je práve Nižná Banská,“ hovorí wojt Stanislav Ślimak. „Termálne pramene, energiu ktorých sme pre smelý projekt využili, sa nachádzajú rovno pod ňou. Odvážny zámer je síce dielom množstva zanietených ľudí, nemohol by sa uskutočniť bez pomoci obyvateľov obce, ale najväčšiu zásluhu na ňom má dnes už nežijúci profesor Julian Sokolovský. V Poľsku ho preto voláme otcom poľskej geotermie. Keď sme začínali, veľa sme hovorili s ľuďmi, boli to nekonečné debaty. Veľmi nám pri nich pomohol prepošt Marek Spolnik, správca farnosti v Nižnej Banskej. Nakoniec sa všetko podarilo a do priekopníckeho projektu sa prihlásilo všetkých 225 domácností v dedine, kostol, fara, hasičská zbrojnica, aj nová škola. Každý však musel mať spoluúčasť na investíciách. Príspevok na jednu prípojku sa rovnal hodnote dvoch živých kráv. Poľská vláda nám na projekt poskytla grant vo výške 5,5 milióna dnešných zlotých. Od roku 1993 dedina na 100 % využíva na vykurovanie domácností a ohrev teplej úžitkovej vody energiu, vyvierajúcu z útrob Zeme. A za to vďačia nie odborníkom, nie úradníkom či poslancom - za to vďačí svojej odvahe riskovať. Veď v tých časoch skutočne nikto nemohol na sto percent tvrdiť, že príroda nás neprekvapí niečím nečakaným a projekt by mohli aj „diabli vziať“. Krátko nato prešiel na rovnaký systém vykurovania a ohrevu vody Biely Dunajec, v roku 2000 aj Zakopané. V súčasnosti teplo geotermálnych prameňov využíva u nás približne 7 000 stálych obyvateľov, pričom nepočítam množstvo ubytovacích zariadení pre návštevníkov v Zakopanom a v spomínaných obciach. Založili sme spoločnosť Geotermia Podhalanská, ktorá celý projekt ďalej rozvíja. Veď keď naši občania porovnávajú pohodlné a čisté vykurovanie geotermálnou energiou s klasickým, nečudo, že nám „frfľú poza uši“, že oni tiež chcú to isté. Nižná Banská má 1000 obyvateľov, Szaflary 3000, tak prečo tam áno, tu nie? Na to odpoviem vždy len jedno: oni sedia priamo na prameni, preto.

Skryť Vypnúť reklamu

No dnes už môžem potešiť aj obyvateľov Szaflar, ba aj Nového Targu. Spoločnosť Geotermia Podhalanská pripravila projekt vykurovania geotermálnou energiou pre Nový Targ, pričom sa na vykurovací systém môžu napojiť všetky obce v blízkosti hlavnej trasy. Projekt by mal byť spolufinancovaný z Kohézneho fondu EÚ. Všetko je zakopané v zemi, prípojky sa nachádzajú až v samotných objektoch - takže okrem ekologicky čistého vykurovania, pohodlného a lacného nám vzhľad obcí nehyzdia žiadne skrine s armatúrami, ako je to napríklad pri pripájaní plynu. Ten by sme však k nám do hôr zrejme nikdy nedostali.“
Ako sme sa od wojta dozvedeli, od roku 1997 má gmina spracovanú koncepciu areálu termálnych kúpalísk, no nikomu sa nepodarilo získať investora ani pozemok, na ktorom by sa dielo dalo zrealizovať. Až doteraz. Pozemok s výmerou 1 ha je vysporiadaný, vlastník jasný, našli sa aj peniaze - a len niekoľko kilometrov vzdušnou čiarou od našich Oravíc začnú vyrastať nové termálne kúpaliská.

Skryť Vypnúť reklamu

Prípojka čistého, pohodlného, ekologického a lacného kúrenia za dve kravy - to by bral hádam každý z nás. No čo pre Poliakov znamená lacný? To nám objasnil, krátko a výstižne, profesor Ján Antol z Nižnej Banskej: „V porovnaní s vykurovaním uhlím a koksom ušetria domácnosti 30 % nákladov, v porovnaní s vykurovaním na báze vykurovacích olejov až 40 %. Nehovoriac o tom, že hlavne starí občania si pochvaľujú, že je to pre nich „blahoslavenie“, pretože stačí otočiť gombíkom a nemusia voziť, rúbať spratávať, upratovať, čistiť...“
Ján Antol spomína na chvíľu, keď pri otváraní hlavného technického centra vykurovania vysvätil objekt krakovský arcibiskup. Položil ruku na horúci výmenník tepla a okamžite ju odtiahol so slovami: „Joj, tu vám hádam čerti kúria!“ Na čo mu Ján Antol odvetil: „Nie čerti, otče, to nás hreje srdce Zeme!“
A
ešte jedna perlička: Na Orave istá spoločnosť, vyrábajúca teplo, plánuje tiež využiť na vykurovanie geotermálnu energiu. Ibaže s tým rozdielom, že vodu chce z prameňa čerpať a po využití vypúšťať do Oravy. Poliaci využívajú na cirkuláciu 90oC teplej vody uzavretý okruh. Spýtali sme sa, či sa boli pozrieť na fungujúce vykurovanie v Poľsku aj Slováci alebo Oravci. „Boli tu už Belgičania, Rusi, Fíni, Francúzi, Japonci aj Číňania - ale Slovák ešte ani jeden,“ povedal nám wojt Stanislav Ślimak. A to máme do Nižnej Banskej iba zopár kilometrov...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 392
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 29 349
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 075
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 269
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 837
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 773
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 387
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 377
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 261
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 114
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Gynekologicko pôrodnícke oddelenie Dolnooravskej nemocnice patrí medzi špičkové.

Nemocnica vynovila pôrodné sály i gynekologické oddelenie. Primár priznal, že keď videl projekt rekonštrukcie prvý raz, pochyboval.

6 h
Marek Vankúš sa uviedol po zranení pekným gólom z bekendu.

Dolnokubínsky odchovanec odišiel za kariérou na Apeninský polostrov ako 16-ročný.

51m
Matúš Otruba našiel v Dolnom Kubíne opäť chuť do futbalu.

Šikovný futbalista má stále iba 25 rokov a už si preskákal vo futbale veľa.

7 h
Peter vo videoklipe.

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

21 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

21 h

Testovanie pokračuje aj v nedeľu. V okrese Púchov je priebežná pozitivita pod pol percenta.

24. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Už ste čítali?