Ad.: Cyril Kohár: Bolo to ako v horore

Napriek tomu - mal som tu česť byť prítomný na dvoch zápasoch, v ktorých poškodený arbiter rozhodoval a vcelku som sa vedel vžiť do situácie hráča, ktorý v určitej chvíli jednoducho nedokáže udržať svoje „nervy na uzde“ a vybuchne. Aj keď, samozrejme, v žiadnom prípade nie som zástancom násilností na ihrisku. Rozhodovanie spomínaného arbitra v posledkom kole I. triedy mužov medzi Oravským Veselým a Kraľovanmi ma však len utvrdilo v názore, že on si jednoducho za nejakú tú inzultáciu vlastne môže sám. To, čo predvádzal vo „veselskej aréne“ by som prirovnal k posledným márnym kopnutiam zdochýnajúceho koňa, či snahe šaša upútať pozornosť prázdneho kráľovstva.
Párkrát sa stalo, že nejaký hráč inzultoval rozhodcu - ale takmer vždy sa to objavilo v novinách. Mnohokrát sa stalo, že rozhodca „inzultoval“ mužstvo - všetko bolo v pohode, nič nenormálne sa nestalo. Považuje sa za najhorší zločin, keď hráč strčí do rozhodcu, za „vraždu“, keď ho udrie. Opýtajte sa hociktorého futbalistu, každý vám z vlastnej skúsenosti bez problémov vytiahne zápas, v ktorom rozhodca „zavraždil“ jeho mužstvo. Nič sa nedialo, nič sa nepísalo! Hráč dostane zákaz činnosti 2 roky, rozhodca nanajvýš 2 - 3 zápasy.

Vzdávam česť všetkým polopoctivým rozhodcom (o poctivých ťažko hovoriť, o tom som stopercentne presvedčený), lebo rozhodovať nie je ľahké, skúsil som si to niekoľkokrát a môžem to potvrdiť. Je rozdiel, keď niekto niekomu škodí preto, lebo to jednoducho nevie, a keď to robí náročky. Spomínaný zápas medzi O. Veselým a Kraľovanmi mi jednoznačne ukázal, že niekto (majú na tom „zásluhu“ aj vaše noviny) urobil martýra z človeka, ktorý si to absolútne nezaslúži. Za 90 minút som prekonal rôzne stavy môjho vnútra - pokoj, dobrý pocit z hry družstiev, nervozitu, zlosť, ktoré prešli ku koncu do stavu smiechu a neskôr ľútosti nad „vystúpením“ hlavného rozhodcu v spomínanom zápase.
Myslím si, že v I. triede nie je ani jeden hráč, ktorý by sa živil futbalom. Všetko sú to poväčšine ľudia, ktorí chodia do školy alebo do práce - v nedeľu si chcú ísť zahrať futbal, no a po zápase ísť s kamarátmi na pivo. Netreba sa preto čudovať, keď niekomu po určitom čase „kraľovania rozhodcov“ na ihrisku jednoducho prasknú nervy. Niekto to rieši vykričaním sa, niekto vynadaním rozhodcovi, niekto je možno ešte prchkejší...

Toto by si tí, ktorým patrí všetka moc na ihrisku, mali uvedomiť, keď naň nastupujú. Viem, že momentálne „oravská liga“ pociťuje nedostatok rozhodcov, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že to už nie je súťaž hráčov, ale súťaž rozhodcov. Keď sa stretnú hráči rôznych mužstiev po zápase, zaznie otázka: „Ako ste hrali?“. Bohužiaľ, aj v kruhu rozhodcov padá podobná otázka: „Ako si hral?“
Okrem iného by možno stálo za úvahu vyradiť z oravskej tipovacej ligy zápasy, ktoré riadia oravskí rozhodcovia. Výkony rozhodcov by možno stratili príchuť desiatich plechoviek piva, ktoré možno po každej nedeli v tejto súťaži vyhrať.
Po predchádzajúcej futbalovej nedeli mi nezostáva nič iné, iba citovať pána, ktorého som spomínal: „Bolo to ako v horore!“ Bohužiaľ, v roli Draculu, ktorý 90 minút cical krv hráčom, trénerom a hlavne divákom, bol práve rozhodca Cyril Kohár.
Pozn. redakcie: Keďže autor týchto viet je aktívnym hráčom, rozhodli sme sa meno a priezvisko pod jeho názorom neuverejniť.