Z kože capa, ktorý sa miloval, žiaden majster gajdy nevyrobí

Organizátorom podujatia, ktoré prebiehalo od 16. do 18. septembra boli Oravské osvetové stredisko (OOS) v Dolnom Kubíne a Obec Oravská Polhora.

Po piatkovom predstavení sa gajdošov v Dolnom Kubíne sa v sobotu stretli mladí gajdoši v Oravskej Polhore v Malej škole hry na gajdy. Ako nám povedal riaditeľ OOS Miroslav Žabenský, toho roku sa školy zúčastnilo viac ako 20 mladých gajdošov, z toho desiatka bola spoza slovensko-poľskej hranice. Poľské deti našli už dávnejšie v blízkej Oravskej Polhore to, čo im v ich najbližšom okolí chýba – majstra gajdoša Františka Skurčáka, ktorý má záujem naučiť ich nielen hrať na nástroj, ale aj gajdám rozumieť. Niet sa čo čudovať, že hľadajú na Slovensku: podľa slov riaditeľa Múzea hudobných nástrojov v Poznani Janusza Jaskulkého, ktorý nemohol na Gajdovačke chýbať, v ostatnom roku sa malopoľský a vekopoľský folklór rozlúčil so šiestimi významnými hudobníkmi – gajdošmi.
Kým sa najmladšia gajdošská generácia učila, majstri Cechu gajdošov viedli tvorivú rozpravu o výrobe gájd. Jedni zastávali klasiku, teda materiály čisto prírodné ako drevo a koža, iní si pochvaľovali aj použitie umelej kože, či umelé piskory s jazýčkami z čipových kariet, prípadne ich čo najvhodnejšiu kombináciu s klasickým materiálom. Rozpravu viedol Juraj Dufek z Bojníc, oponentmi mu boli také osobnosti ako cechmajster gajdošského cechu Ján Garaj z Veľkej Lehoty, renomovaní výrobcovia hudobných nástrojov – profesionáli Drahoš Daloš z Lehoty či Tibor Koblíček z Turíčiek, sekretár cechu gajdošov Milan Rusko z Bratislavy či Jozef Luscoň z Oravskej Polhory... Všetkých rovnako však zaujala pikantná rada znalca európskeho formátu Tibora Koblíčka: „Len nikdy nerobte gajdy z kože capa, ktorý sa krátko pred zabitím miloval. To neurobí žiaden majster – gajdy budú strašne smrdieť a nič tomu nepomôže - ani čas, ani celá parfuméria!“

Majstri gajdoši sa dozvedeli aj inú zaujímavosť: v Poľsku sa na svadbách hrá na dvojakých gajdách – pred sobášom na bielych, ktoré majú srsť mechu na vonkajšej strane, po sobáši na čiernych, mech je otočený srsťou dnu.
Kolegovia z Čiech priniesli našim gajdošom ešte „teplú“ knihu „5000 let s gajdami“, v ktorej si nájdu aj také veci o gajdách, ktoré existujú už len hlboko v archívoch na Slovensku a v Čechách, ba prečítajú si aj množstvo zaujímavostí o gajdách z troch svetadielov – Európy, Ázie a Afriky.
Čo znamená Gajdovačka pre jej každoročného účastníka a majstra gajdoša Drahoša Daloša? „Gajdovačka na Orave si našla rozhodne svoje miesto medzi slovenskými podujatiami, ktoré sa špeciálne venujú vybraným hudobným nástrojom.

Radi sem vždy prichádzame, nielen preto, že je fajn stretnúť sa s kamarátmi, ktorí obľúbený nástroj aj vyrábajú alebo naň „iba“ hrajú. Ale podľa môjho názoru je gajdovačka obrovským prínosom pre oravský a slovenský folklór, zvlášť po odchode takých majstrov ako boli Zboroň či Fernéza, pretože vychovala už množstvo mladých gajdošov. To bolo vidieť aj dnes v škole mladých gajdošov. Má to obrovský význam, už sa nemusíme obávať, že by bola kontinuita hry na gajdy na Orave prerušená: mladí gajdoši ako Janko Vnenčák, Peter Matis či najmladšia gajdoška na Slovensku 10-ročná Ivetka Skurčáková sú toho zárukou.“
V sobotu večer sa sála kultúrneho domu v Oravskej Polhore stala dejiskom súťaže mladých gajdošov O Zboroňovu nôtu. Jej výsledky prinesieme v budúcom čísle. Nedeľa patrila predovšetkým spomienke na oravských majstrov gajdošov, slávnostnej bohoslužbe a popoludňajšiemu galaprogramu. O rok – dovidenia!