Článok pokračuje pod video reklamou
Slávnostné otvorenie prístavby školy totiž znamenalo, že sa žiaci prestanú učiť v suterénnych šatniach, provizórne prerobených na učebne aj cvičiť kde-kade po chodbách. Základná škola v Mutnom, odovzdaná do užívania pred 15 rokmi, bola totiž dimenzovaná pre oveľa menej detí, než majú v obci dnes. V tom čase tu chodilo do základnej školy 380 žiakov, dnes ich chýba do rovnej päťstovky iba desať. „Postupom času sme prerobili na triedy všetko, čo sa dalo: laboratóriá, klubovne, šatňu...,“ hovorí riaditeľka školy Janka Murínová. „Situácia sa tak veľmi zhoršila v čase, keď boli na základných školách opäť zavedené deviate ročníky. Odvtedy sme sa usilovali o prístavbu, s ktorou sa konečne v roku 2001 aj začalo. Po jej otvorení nám pribudlo 1 200 m2 plochy. Zatiaľ tu učíme v 4 triedach a jednu chceme prispôsobiť na spôsob malej telocvične. Šiesta miestnosť zatiaľ nie je z technických dôvodov využitá.“
Prístavbu školy pri slávnostnom otvorení školského roka za prítomnosti žiakov, učiteľov i starostky Márie Juríčkovej vysvätil miestny správca farnosti Michal Pitoňák.
„Náklady na prístavbu doteraz predstavujú 14,5 milióna korún, no na kompletné dokončenie stavby nám ešte chýba približne 2,6 milióna korún. Čaká nás totiž ešte realizácia vonkajších stavebných prác a úprav budovy,“ informovala nás starostka obce Mária Juríčková. „K doterajším 16 triedam pribudlo 6 nových. Tým sa nielenže zvýši kapacita školy, čo sme už potrebovali ako soľ, ale zvýši sa aj úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu. Doterajšie suterénne vyučovacie priestory určite neboli dvakrát prínosom pre zdravý vývoj detí, no aj to je už, našťastie, minulosť. Okrem prístavby sme v škole zrenovovali aj ďalšie štyri triedy.“
Už niekoľko rokov sa vedenie mutňanskej základnej školy i obce usilovalo o zavedenie ekologického vykurovania biomasou. Od prvého septembra, teda od začiatku novej vykurovacej sezóny, je už aj to realitou. Úspory, ktoré tak škola, materská škola, ale aj obyvatelia bytového domu v susedstve dosiahnu, nebudú určite zanedbateľné. „Okrem ekologického prínosu sa dajú úspory vyčísliť zatiaľ len predbežne: ročne určite ušetríme ekologický poplatok 40 000 Sk za znečisťovanie ovzdušia tuhým palivom, približne 10 000 na revíziách starej kotolne, tri pracovné sily - spolu to odhadujem na úsporu okolo 200 000 Sk ročne,“ vyratúva riaditeľka Janka Murínová. „Ubudne nám aj starosť s vývozom popola a zlepší sa celková klíma vo vykurovaných priestoroch, pretože vykurovanie biomasou je regulované automaticky podľa nastavenia a udržiava v priestoroch vyváženú teplotu. Výkon vykurovania je regulovaný automaticky podľa vonkajšej teploty.“
Zaujímalo nás, či rozšírenú školu bude mať kto využívať aj v budúcnosti. Veď slovenskí prognostici stále viac bijú na poplach kvôli neustálemu poklesu pôrodnosti. To však určite neplatí v Mutnom. „Počet žiakov v triedach sa stále pohybuje na približne rovnakej úrovni, od 27 do 32 žiakov a všetky ročníky sú približne vyrovnané. Len teraz nám nastúpilo do prvého ročníka menej žiakov, 49 detí sme rozdelili do dvoch tried. Ale podľa počtu predškolákov už dnes môžeme predpokladať, že na budúci rok budeme musieť otvoriť tri triedy prvákov. Výhľad na ďalších 6 rokov je približne vyrovnaný, aj keď pohyb v každom z nich určite bude - mladé rodiny sa sťahujú preč, ale aj prichádzajú. Niektorí rodičia si deti berú do škôl tam, kde pracujú a podobne,“ dodáva riaditeľka. Podľa týchto slov by mali mať z podobných obcí ako je Mutné slovenskí prognostici radosť. No napriek tomu práve v takýchto obciach, ktorých je na Orave väčšina, majú riaditelia a starostovia z roka na rok viac problémov získavať na rekonštrukciu či prístavby škôl akékoľvek peniaze.
