Údajne sa kedysi pred stáročiami dodržiaval zvyk, podľa ktorého v deň narodenia dcéry hlava rodiny naplnila medovinou súdok, ktorý potom, zakopaný v zemi, čakal na svadobný deň dievčaťa. V ten deň súdok vykopali a dovtedy, kým pretrvala v súdku čo len kvapka medoviny, trvali medové týždne. Bolo to za čias, keď sa bez včiel a ich hlavného produktu - medu - nezaobišiel skutočne nik. Zdá sa, že dnes si slovenská politická špička, od ktorej prežitie včelárstva na Slovensku závisí, myslí niečo úplne iné.
„Podmienky hospodárenia sa pre nás včelárov stále pritvrdzujú, medzi mladými ľuďmi neregistrujeme takmer žiadny záujem, až 85 % u nás registrovaných včelárov je vo veku nad 50 rokov, z toho veľká časť sú dôchodcovia,“ hovorí predseda Spolku slovenských včelárov Pavol Kameník zo Zábiedova, ktorého sme minulý štvrtok zastihli pri stáčaní medu. „Na svedomí to má aj smerovanie poľnohospodárskej politiky na Slovensku. Podpora včelstiev ide rapídne dole, veď kým minulý rok sme dostávali od ministerstva 160 Sk na včelstvo, dnes je to už iba 90 Sk. Len pár rokov predtým to bolo 250 Sk, pretože predchádzajúci minister Pavol Koncoš, sám včelár, vedel posúdiť význam včelárstva pre poľnohospodárstvo. Pred tromi rokmi sme však museli venovať obrovské množstvo energie do rokovaní s ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom, keď chcel viazať podporu včelárstva na množstvo vyprodukovaného medu, vosku a peľu. Len ťažko sme ho presvedčili o tom, že kým včelár na dolniakoch vyprodukuje 80 - 100 kg medu, na severe je to niekoľkonásobne menej, pretože tu nemáme také obrovské rozlohy medonosných poľnohospodárskych plodín, ako na južnom Slovensku. Európska únia síce má vypracovaný systém na podporu včelárstva, no predtým si na včelárstvo treba založiť živnosť, vypracovať projekt - a povedzte, koľko 60-tnikov dokáže urobiť taký projekt? Podľa rozboru, ktorý sme v Slovenskom spolku včelárov urobili, takýto chov včiel by bol rentabilný v prípade, ak by včelár choval najmenej 150 včelstiev - a to už nie je práca „popri“ inej, ani koníček, to je už farmárčenie.
A do toho nikto z dôchodcov nepôjde. Veď ak by aj získal podporu 200 000 Sk - v našich podmienkach je to málo. Výkupná cena medu je už dlhé roky 35 korún, cukor však za posledných 15 rokov zdražel na štvornásobok, nafta (naši včelári musia za dobrými znáškami kočovať až k maďarským hraniciam) zdražela 20-násobne. Medomet sa dal ešte pred niekoľkými rokmi kúpiť za 325 Sk, dnes musí byť antikorový za 7 000. Je veľká škoda, že štát sa k včelárstvu stavia z pohľadu produkcie, nehľadiac na dominantný význam včiel pri opeľovaní a reprodukcii rastlín. Na to sa v poslednom čase zabúda. Už Albert Einstein však povedal: Keď padne posledná včela, ľudstvu zostáva posledných 5 rokov života... Veda dnes už dokáže veľa, ale suplovať prírodu v celom rozsahu určite nedokáže. “
V poslednej augustovej dekáde tohto roka bol už najvyšší čas na stáčanie medu. „Včely sú podráždené. Lístie na stromoch už začína žltnúť a aj včely cítia skorý príchod jesene, chránia si zásoby medu na zimu aj za cenu vlastného života.“
Pavol Kameník predsedá celoslovenskej organizácii, ktorá má 66 okresných organizácií, jedna z nich je aj v Tvrdošíne, tá eviduje 55 členov a pracuje pod vedením Františka Podstreleného. Nie sú to však všetci včelári v okrese, ďalší sú združení v Slovenskom včelárskom zväze. K rozkolu medzi včelármi došlo pred 15 rokmi. Podľa slov Pavla Kameníka však na celoštátnej úrovni obe organizácie navzájom v prípade potreby spolupracujú. No v najbližších rokoch k ich zlúčeniu pravdepodobne nedôjde.