Vysvetliť, čo je poplužie treba, pretože s týmto pojmom sa stretávame, ale nepoznáme jeho význam. Poplužie (latinsky aratrumbola) bola všeobecne používaná stará východná, neskôr celokrajinne zaužívaná pôdna miera. Naposledy ju používali v 17. storočí. Pôvodne 1 poplužie bolo taký kus pôdy, „ktorý sa mohol jedným pluhom za rok obrátiť“, neskôr vyčíslený na 127 hektárov. Zemäni z Nobilium Dedina, teda Zemianskej dediny získali 762 hektárov. Odvtedy územie dnešnej Zemianskej Dediny malo veľa majiteľov. V roku 1550 sa ako jediný vlastník tohto územia uvádza Juraj Dedinský, ktorý zaujímal významné miesto v stoličnej správe. V historických dokumentoch sa uvádza, že v roku 1778 tu žilo 28 zemianskych rodín. Odvtedy sa počet obyvateľov pohyboval od 139 v roku 1940 až po 254 v roku 1825. Zemania - príslušníci najnižšej šľachty - žili na vlastnom majetku, boli slobodní, používali osobitné výsady a boli v osobitných kráľových službách, pod ktorého právomoc patrili.
Nedeľa 28. augusta bola sviatoč- ným dňom pre všetkých obyvateľov Zemianskej Dediny a Nižnej, pod ktorej správu patrí od roku 1985. Oslavy 650. výročia prvej písomnej zmienky sa začali slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval pomocný biskup Spišskej diecézy Mons. Andrej Imrich, vdp. Ján Farkašovský, rodáci Peter a Vladimír Bolibruchovci a kňazi z Nižnej. Posvätenie schválených symbolov obce za účasti Mons. Andreja Imricha bolo zvlášť významné, pretože pred dvomi rokmi to bol práve on, ktorý vysväcoval novovybudovaný kostol zasvätený sv. Joachimovi a sv. Anne.
Popoludnie bolo venované športovej, spoločenskej a kultúrnej zábave. Vystúpili domáce hudobné, folkórne a tanečné skupiny – folklórne súbory Oravan a Oravan Senior, Folklórna skupina z Nižnej, tanečná skupina Hop – cup, hudobné skupiny rodiny Raškovcov a Kredenc. Najstarší dom v obci – murovaný zemiansky dom Františka Žuffu z roku 1894 sa na tento deň stal strediskom spomienok. Bola tu zriadená expozícia zemianskej izby, kde krojovaná dvojica mladých ľudí a Marek Reguly z Nižnej zaujímavo rozprávali o histórii dediny. „Význam pre našu obec majú nedávno Heraldickou komisiou SR schválené symboly i monografia, ktorú občania prvýkrát dostali do rúk v tento sviatočný deň,“ povedal Jozef Žuffa, poslanec za Zemiansku Dedinu. Pochválil sa renováciou kultúrneho domu i novým asfaltovým kobercom asi kilometer dlhým pred obcou i športovým ihriskom.
Potvrdil, že v Zemianskej Dedine sa najviac vyskytujú mená Žuffa a Dedinský a aby sa rozoznali, museli si dávať prídomky. Zaujímavosťou je, že sa tu nenachádza krčma, súčasníci sa poučili z minulosti. Z monografie vyberáme: Židia si tu vybudovali aj pálenicu liehu. Pálenku „okovidku“, ako ju ľudia nazývali, mali povolené predávať obyvateľom v krčmách, ktorých tu bolo postupne otvorených až päť. Kronika spomína aj nelichotivé následky pôsobenia tejto podnikateľskej činnosti. Mnoho ľudí totiž podľahlo alkoholickej neresti až tak, že sa zadĺžili a prišli o majetky.“ Z monografie, ktorú zostavil Cyril Móres, Ján Kamenský, Lucia, Pavol a Anna Žuffovci a Peter Gašper sme sa dozvedeli, že k 1. júlu 2005 bolo v Zemianskej Dedine 241 obyvateľov, z toho 121 mužov a 120 žien s priemerným vekom 36,24 roka, ktorí bývajú v 55 domoch a 4 bytoch.
Autor: ač