V trojčlennej výprave mužov nechýbal v súčasnosti najlepší slovenský orientačný bežec Marián Dávidík. O priebehu šampionátu aj tohtoročnej úspešnej sezóne sme sa s ním porozprávali počas jeho pobytu v rodnej Zázrivej.
V dňoch 15. a 16. júla sa v Duisburgu konali Svetové hry 2005. Priblížte nám podujatie.
„Je to vlastne Olympiáda neolympijských športov. Ja som tam bol jediným orientačným bežcom, ktorý hájil farby slovenskej trikolóry. Súťažilo sa na stredných tratiach a obsadil som 15. miesto. Aj keď boli preteky necelý mesiac pred majstrovstvami sveta, stretla sa tu silná konkurencia, o čom svedčí aj skutočnosť, že hoci ma od víťaza delili dve minúty, musel som sa uspokojiť so spomínaným 15. miestom.“
V posledný júlový víkend na Silickej planine prebiehali Medzinárodné majstrovstvá Slovenska na klasických tratiach a Veľká cena Slovenska 2005. Získali ste ďalší majstrovský titul, po dvoch etapách ste viedli. Prečo ste napokon na tretiu etapu nenastúpili?
„Postupne som sa zbavoval virózy a nechcel som to preháňať. Potreboval som si trošku odpočinúť pred odletom a navštíviť rodnú obec.“
Masovokomunikačné prostriedky boli na informácie z Japonska skúpe a tak sme sa o vystúpení slovenských mužov dozvedali najčerstvejšie správy prostredníctvom internetu. Ako to v dejisku šampionátu prebiehalo?
„Čakali na nás ťažké kopcovité terény. Podľa mapy priebežný les bol zarastený bambusmi, papradím, v niektorých úsekoch boli vo vysokom papradí popadané stromy, takže človek si musel dávať pozor, kde stúpa, aby neutrpel zranenie. Bola tu okolo 35°C horúčava a 75-percentná vlhkosť vzduchu. Pretože som tu už pred časom behal, snažil som sa po príchode postupne dostať do tempa a v prvé dni to zbytočne v tréningoch nepreháňať.“
Už postupy do finále svedčili o tom, že by slovenskí muži mohli dosiahnuť dobré výsledky. Ako prebiehala kvalifikácia?
„Na úvod bola kvalifikácia na stredných tratiach. Šli tri rozbehy, v každom štartovalo približne 29 pretekárov a do finále postupovali najlepší pätnásti z každého rozbehu. Ja som skončil v rozbehu dvanásty. V kvalifikácii na klasických tratiach, ktoré boli na ďalší deň, som skončil na 8. mieste. Potešiteľné bolo, že do finále postúpili v obidvoch disciplínach aj ďalší slovenskí pretekári Lukáš Barták a Ondrej Piják“
Náročný bol orientačný šprint, kde sa v jeden deň bežala kvalifikácia aj finále. Ako to vypadalo v priebehu dňa?
„Preteky sa konali pri mori za extrémnych horúčav. V tieni bolo 38 °C, vlhkosť vzduchu takmer 80%. Bolo to ako v skleníku. V dopoludňajších hodinách bola kvalifikácia, kde som si do finále vybojoval postup štvrtým najlepším časom z rozbehu. Okamžite som sa snažil doplniť tekutiny a zaliezť do klimatizovanej haly. Toto rozhodnutie bolo správne, pretože tí borci, ktorí sa zdržiavali vonku, mali vo finále problémy.
V popoludňajšom finále som skončil deviaty, pričom za víťazným Švédom Emilom Wingstedtom som zaostal 39 sekúnd a od medaily ma delilo necelých 25 sekúnd.“
Výborne ste si počínali aj na strednej trati, keď vám umiestnenie v prvej desiatke uniklo o vlások.
„Preteky mi nevyšli podľa mojich predstáv. Slabšie som sa koncentroval a logicky nasledovali chyby. Na medzičase som bol na piatej pozícii, nakoniec to bolo 11. miesto.“
Orientačná verejnosť očakávala výborný výsledok na klasickej trati. Ste s 25. miestom spokojný?
Z orientačnej stránky to boli perfektné preteky bez chýb. Žiaľ, prejavila sa únava a tréningový výpadok počas rôznych nemocí, ktoré ma v priebehu sezóny prenasledovali, takže som išiel s cieľom čo najskôr to mať za sebou a pripraviť sa na štafety. Preteky vyšli výborne Lukášovi Bartákovi, ktorý skončil na vynikajúcom 13. mieste.“
V záverečnom preteku štafeta slovenských mužov získala historicky najlepší výsledok, keď skončila na vynikajúcom 7. mieste. Ako hodnotíte priebeh pretekov?
„Už prvý úsek rozbehol výbore Piják, ktorý dobehol na 7. mieste. Po druhom úseku sme sa zásluhou Bartáka dostali na 6. priečku. Hoci som na treťom úseku mal najlepší čas z našej štafety, v závere som nestačil na rýchleho finišmana z Litvy. Škoda, že nám umiestnenie v prvej šestke ušlo o vlások. Je to historický výsledok, veď od víťaznej nórskej štafety nás delilo necelých 7 minút a za nami skončili silné štafety Dánska, veční rivali Česi, Veľká Británia, Estónci či Rusi.“
Ako hodnotili slovenské výkony odborníci a funkcionári iných výprav?
„Veľmi pochvalne. V náročných pretekoch a v takej silnej konkurencii, aká sa v Japonsku zišla, sa iba Švajčiari a Slováci dokázali vo všetkých rozbehoch kvalifikovať do finále. Aj výsledok štafety bol pre mnohých prekvapením. Nešťastní boli z nás priatelia z Čiech, pretože najlepší český pretekár a tiež štafeta mužov skončili vždy až za našim najlepším reprezentantom.“
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
„Najprv si potrebujem poriadne oddýchnuť. V októbri sú v Taliansku tri kolá Svetového pohára, takže po dohode s trénerkou sa pokúsim priebežné 14. miesto vo Svetovom pohári trošku vylepšiť.“
Autor: kl
