NIŽNÁ. Sto rokov zdobí strop nižnianskeho Kostola sv. Gála jedinečný obraz Poklony Božskému srdcu Ježišovmu. Maliar na ňom v 20. rokoch minulého storočia zachytil štrnásť miestnych ľudí.
Niektorí potomkovia sa až teraz dozvedeli, že na nich zhora počas každej svätej omše pozerajú ich najbližší predkovia.
Takmer ročné bádanie
Na začiatku bola túžba. Túžba zanieteného historika Mareka Regulyho zanechať po sebe niečo hodnotné pre budúce generácie. „Pamätníci vymierajú, mnohí starší si už nepamätajú ako voľakedy. Som preto rád, že sa toto dielo podarilo,“ hovorí Marek.
Už pred rokmi sa dozvedel, že maľba na strope kostola zachytáva reálnych ľudí. Nikde však nebolo napísané, o koho ide. A tak sa rozhodol, že pri príležitosti stého výročia, odkedy obraz vznikol, ho preskúma do najmenšieho detailu. Dokopy sa mu podarilo dať nielen celý menoslov obyčajných ľudí na starodávnom obraze, ale aj ku každému aj krátky životopis, deň úmrtia či miesto posledného odpočinku.
Robotníci objavili na Orave odkaz spred 100 rokov. Predkovia ho ukryli do fľaše Čítajte „Trvalo mi to necelý rok,“ rozpráva historik z Nižnej. „Kedysi dávno mi bývalá pani učiteľka Mária Droppová rozprávala, že to sú ľudia z dediny, mala tam otca a poznala aj ďalších. Oslovil som ju a práve ona mi pomohla identifikovať prvých šesť osôb.“
Postupne sa dostával k ďalším a ďalším rodinám, každú navštívil osobne, niekde sa o ľuďoch na obraze dozvedel jednu vetu, inde dve a postupne skladal každý životopis ako mozaiku.
Zaujímavosť z histórie
Nižniansky kostol pochádza zo začiatku 17. storočia. V 18. storočí v ňom platil zaujímavý zasadací poriadok. Malí chlapci a miništranti sedeli blízko oltára vo svätyni. Mládenci mali miesta na chóre.
Top obchodníci Oravy. Rebríček vedie sieť obchodov s potravinami a rodinná firma Čítajte „Slobodné dievčatá stáli vpredu pred lavicami od najmladších po staršie,“ opisuje svoje historické zistenia Marek. „Medzi lavicami stáli rok od sobáša mladé nevesty a v laviciach vydaté ženy a muži spoločne. Ľavá strana bola vyhradená pre veriacich z Nižnej a pravá strana pre veriacich z filiálok. Vpredu sedávali zemania, za nimi veriaci z Podbiela, Bieleho Potoka, Habovky a následne zo Zuberca.“
Keď sa susedné obce postupne osamostatnili a stali sa novými farnosťami, zmenil sa aj zasadací poriadok v Nižnej. Lavice na južnej strane od obce boli určené pre ženy a od Ostražice pre mužov.
Hrozivo vyzerajúca nehoda kamióna odhalila nedostatky križovatky. Chybu si nikto nevšimol Čítajte Prví boli richtár a kostolník
Koncom prvej polovice 19. storočia bol kostol prestavaný a nanovo vysvätený. V roku 1913 prišiel do farnosti kňaz Jozef Tomča, ktorý sa ho rozhodol opäť opraviť. Na vymaľovanie pozval rožňavského maliara Júliusa Adama. A práve tento umelec zachytil na takzvanom podnebí aj obyčajných nižnianskych ľudí.
„Najskôr oslovil ľudí, ktorí v obci vykonávali dôležité funkcie, ako richtár, kostolník a vybral si aj z ľudí, ktorí ho prechádzajúc po dedine nejakým spôsobom zaujali,“ rozpráva Marek Reguly. „Ľudí vyzval, aby si doma obliekli sviatočné šaty, v ktorých chodili niekoľko dní do kostola a robili maliarovi živé modely.“
Majitelia domov v pamiatkovej zóne sú zúfalí. Striktné pravidlá im spôsobujú problémy Čítajte Maliar do farieb primiešaval vajcia, ktoré mu nosili prizerajúci sa. Za necelý rok tvorby vzniklo dielo, ktoré sa, hoci s určitými obmenami po neskorších opravách, podarilo zachovať až dodnes.
Z matkinho rozprávania
Medzi štrnástimi ľuďmi na obraze je aj Ignác Kubínec, otec dnes 86-ročnej Márie Droppovej. Bývalá učiteľka vedela, že sa na ňu pozerá zhora. Mama jej to opakovala od detstva takmer na každej omši, že ten kľačiaci muž celkom vľavo je jej ocko. „Poznala aj ďalších, preto som o nich vedela aj ja,“ povedala Mária. „Bola som vždy veľmi pyšná, že ho tam vidím. Hrdo som ho ukazovala kamarátkam a spolužiačkam.“
V regióne by mala od budúceho roka pribudnúť magnetická rezonancia Čítajte Mária pozná z matkinho rozprávania aj Hanku pisárku, ktorá pracovala u notára, starého kostolníka či bývalého richtára. „Škoda, že v minulosti väčšinu obrazov zamaľovali na bielo. Aj tento opravili dosť neodborne, takže je trochu iný ako pôvodne. Ale chvalabohu sa zachoval aspoň takto. A vďaka Marekovi budú aj tí po nás vedieť, kto je tam namaľovaný.“
