RABČA. Do doplňujúcich volieb na starostu Rabče išiel 37-ročný TOMÁŠ KEKELIAK ako úplný nováčik. Nemal skúsenosti s politikou, napriek tomu, že ho lákala.
Netrúfol si kandidovať ako nezávislý a tak elektronicky požiadal o členstvo v KDH.
Na obecný úrad ho priviedol bývalý starosta Július Piták, potreboval prednostu. Do tajov riadenia samosprávy sa pri ňom priúčal takmer päť rokov.
V máji Piták zo dňa na deň odstúpil. Keď sa o dva mesiace exstarosta rozhodol opäť kandidovať v doplňujúcich voľbách, stali sa z niekdajších najbližších kolegov rivali.
Výsledok septembrových volieb na Orave zaskočil aj samotného víťaza. Taký výrazný náskok nečakal. Od 3. októbra povedie obec s viac ako 5-tisíc obyvateľmi.
Vo voľbách ste zvíťazili s veľkým náskokom pred svojimi protikandidátmi. Získali ste 1041 hlasov, druhý za vami, Július Piták, dostal 584 hlasov. Ako to vnímate, očakávali ste takú triumfálnu výhru?
Som prekvapený a vďačný zároveň. Myslel som si, že to bude tesné. Očakával som najmä súboj medzi bývalým starostom a mnou. Aj keď sa názory na možné výsledky volieb v obci miešali. V Rabči si však nikto nedokázal tipnúť, ako sa to skončí.

Čím ste podľa vás voličov oslovili?
Veľa z nich ma pozná ako prednostu. Každému, kto prišiel na úrad, som sa vždy snažil pomôcť. Ale od toho tam sme.
Myslím si, že mi pomohla aj kampaň. Dal som do nej seba, tí, ktorí ma nepoznali, ma spoznali vďaka nej. Pokora a ľudskosť, to sú hlavné princípy, na ktorých si zakladám.
Predpokladám, že ma volili aj mladí ľudia. Dnes už starostovanie nie je o tom, že musíte byť starší, skúsený, ľudia chcú dynamických starostov, ktorí vedia vybaviť veľa vecí a dokážu rodinám ponúknuť kvalitný život so službami aj na dedine.
Teraz mám 37, o desať rokov budú mať dnešní dvadsiatnici také nápady a myšlienky, že im už nebudem stačiť.
Ale to je v poriadku, takáto funkcia má byť najviac na tri volebné obdobia, potom musí prísť niekto nový. Alebo sa človek musí obklopiť šikovnými ľuďmi.

Kedy prišlo rozhodnutie, že sa chcete vo voľbách uchádzať o starostovské kreslo?
Tým, že som vo vnútri a viem, ako funguje chod obce, rozhodovanie nebolo ťažké. Počas tých rokov som sa stretával s ľuďmi, počúval ich, pomáhal im. Viem, čo Rabčania potrebujú a chcú. Povedal som si, že to skúsim.
Prekvapila vás kandidatúra bývalého starostu len niekoľko týždňov po tom, ako sa starostovania vzdal?
Áno, prekvapila. Keď som sa rozhodoval, či budem kandidovať, nevedel som, že pôjde do volieb tiež. Netešilo ma to, pretože sme boli roky najbližší spolupracovníci. Zrazu z nás boli súperi.
Nerozmýšľali ste nad tým, že sa pre to vzdáte svojej kandidatúry?
Už som nemienil cúvnuť. Raz som sa rozhodol, tak som chcel zabojovať. Nebol by to ani dobrý signál smerom k mojim voličom. Vnútorne som sa so situáciou vysporiadal.
Povedal som si, že v kampani urobím maximum, ale na koniec aj tak rozhodnú ľudia. Ak by som nevyhral, zagratuloval by som súperovi a išiel ďalej. Verím, že ktokoľvek by zvíťazil, chcel by pre obec to najlepšie.
Ak by ste nevyhrali, zostali by ste naďalej na úrade ako prednosta?
Nie, bol som rozhodnutý, že ak nevyhrám, z úradu odídem. Neprospelo by to vzťahom. Hocikto by bol zvolený za starostu, bral by ma ako konkurenciu, vždy by niekde v pozadí striehol, či nekonám vo svoj prospech. Nebola by tam dôvera.