NIŽNÁ. Celý život bola aktívna a takto si ju zapamätajú všetci, ktorí ju poznali.
Profesorka Eva Kollárová sa narodila v Liptovskom Mikuláši, na Oravu sa dostala ako 22-ročná po sobáši s dlhoročným manželom Jánom. Vychovali spolu dve deti.
Žila striedavo v Nižnej a v Bratislave, po smrti manžela sa viac zdržiavala v hlavnom meste, kde mala jedno zo svojich detí a vnúčatá.
Eva Kollárová sa venovala ruštine, bola učiteľkou, neskôr univerzitnou profesorkou, uznávanou osobnosťou v oblasti kulturológie, šéfredaktorka medzinárodného časopisu Ruský jazyk v centre Európy.

Bola hrdá na svojich študentov, ktorých za takmer polstoročie vychovala niekoľko stoviek. Dávala dôraz na kvalitu pred kvantitou, preto mala počas pôsobenia na univerzitách pod svojimi krídlami každoročne len niekoľko študentov, ktorých skutočne zaujímalo to, čo sa im snažila vštepiť.
Vyštudovala viacero vysokých škôl. Prvé tituly získala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kandidatúru a habilitáciu si urobila v Banskej Bystrici.

V roku 2003 získala od Štátnej akadémie slovanských kultúr v Moskve titul profesorky a Zlatú medailu za celoživotnú publikačnú a prednáškovú činnosť v kulturologickom smerovaní cudzojazyčnej edukácie doma i vo svete.
Profesorka Eva Kollárová nerada hovorila o svojom veku. Možno preto, že naň do posledných chvíľ nevyzerala. Vždy sa o seba starala tak, aby na verejnosti vyzerala reprezentatívne. Charakterizovali ju dlhé, žiarivé vlasy a milý úsmev, ktorý rozdávala všade, kam prišla.
Hoci v 85 rokoch mala isté zdravotné problémy, jej odchod bol náhly a nečakaný.
Zomrela vo svojom byte v Nižnej, v dedine, ktorú považovala za svoj domov, a bola na ňu nesmierne hrdá.
