ISTEBNÉ. Asi dve desiatky rokov patrilo kúpalisko v Istebnom na Orave k vyhľadávaným letným radovánkam.
Postavila a prevádzkovala ho pre svojich zamestnancov, ich rodinných príslušníkov i dedinčanov vtedajšia najväčšia oravská fabrika OFZ (pôvodne Kovohuty Istebné).
Z plaveckého areálu, ku ktorému viedol jediný visutý most, sa postupne stali len ruiny. Dnes sa na jeho mieste ťaží štrk.
V spomienkach ľudí však stále žije. Malinovka v bufete, svieža voda v bazénoch, ktorú napúšťali z rieky, deka vedľa deky, stále plno, tak opisujú bezstarostné detstvo na kúpalisku pamätníci.
Malo stáť inde
S nostalgiou si na istebnianske kúpalisko spomínajú všetci, ktorí ho kedysi navštevovali. Staré fotografie i spomienky na zaniknutý plavecký areál za riekou Orava sa snaží zozbierať Alena Tóthová. Keď sa pred deviatimi rokmi vrátila do rodnej dediny, založila facebookovú skupinu Istebné – náš domov.
„Pridávam tam historické fotky, ale aj momentky zo súčasnosti. Len tak, pre radosť,“ hovorí Alena. Téma kúpaliska sa na ňom objavuje pravidelne, o svoje pamäte sa tam s ostatnými členmi skupiny delia rodáci i súčasní obyvatelia.
Rezort v Zázrivej nehorel prvý raz. Predchádzajúci požiar však nespôsobil také obrovské škody Čítajte „Bývali sme v murovanom dome na mieste, kde je dnes autobusová zastávka a Hoval,“ spomína Janka Firicová. Oriškovci v ňom vychovávali sedem detí, medzi nimi aj Janku.
Jej otec pracoval ako zvárač a zámočník v Kovohutách, najväčšej hutníckej fabrike na Orave. Vďaka podniku sa dovtedy malá dedinka Istebné rozrástla na modernú socialistickú obec s mestským charakterom.
Podnik potreboval vytvoriť pre svojich zamestnancov vhodné životné podmienky, a tak v obci postavil bytovky, školu, v ktorej si vychovával nových pracovníkov. Investoval aj do ďalších služieb pre ľudí.
„Požiadavka bola postaviť kúpalisko. Bolo to ešte za vtedajšieho riaditeľa OFZ pána Vačoka,“ hovorí niekdajší šéf podniku, 92-ročný Andrej Švehla. „Pôvodne sa uvažovalo postaviť kúpalisko priamo v dedine, po pravej strane hore Istebným bol taký veľký pozemok. V blízkosti stála kotolňa, ktorá mala vyhrievať vodu. Z tohto plánu napokon zišlo a bazény sa vybudovali na opačnom brehu obce, za riekou.“
