ZUBEREC. Podroháčske folklórne slávnosti sa tento rok niesli v duchu výročia. Jubilantom je Múzeum oravskej dediny, ktoré oslavuje 50 rokov od svojho oficiálneho otvorenia. Tomu bola prispôsobená aj časť programu. Na svoje si už tradične prišli všetci, ktorí majú radi folklór, tradície a ľudové zvyky.
Skanzen sa v prvý augustový víkend zaplnil stánkami s ľudovými remeselníkmi, ktorí boli súčasťou 33. Oravského tradičného jarmoku.
Malí i veľkí návštevníci si mohli vyskúšať výrobu náramkov z kože či zvieratiek z dreva, točenie na hrnčiarskom kruhu, prácu s drôtom, v šoltýsskom dome boli ukážky plstenia, hlavná ulica rozvoniavala medom, voskom a levanduľou.
Goralské lazy patrili tkáčkam, ktoré predvádzali, ako vzniká vlna, od jej úplných začiatkov. Malá scéna zase ponúkala prednášky o kováčstve, o histórii skanzenu, o včelárstve.

Na pódiu v skanzene a hlavnom amfiteátri pod Brestovou sa medzitým počas soboty a nedele striedali folklórne zoskupenia z rôznych kútov Slovenska, prišli aj hostia z Čiech, Srbska, Poľska či Maďarska. Sobotňajší večer patril okrem iného aj hudobno-tanečnému programu Cestami oravských plátenníkov, ktorý bol inšpirovaný románom Antona Habovštiaka.
Vyvrcholením trojdňového programu, ktorý sa začal v piatok v Oravskom Bielom Potoku, bol nedeľný galaprogram pod názvom Nositelia dedičstva, v ktorom folkloristi priblížili vybrané prvky a prejavy tradičnej tanečnej, hudobnej, piesňovej i obyčajovej kultúry, zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Diváci videli podpolianske rozkazovačky, goralskú, gajdošskú aj ovčiarsku kultúru, drotárstvo, terchovskú muziku, výšivky krivou ihlou, betlehemské hry, vypočuli si hru na fujare i horehronský viachlasný spev.
Pod Roháčmi sa predstavilo vyše tisíc účinkujúcich, ktorých umenie si prišli pozrieť, aj vďaka peknému počasiu, tisícky návštevníkov.

