Bájka stredoeurópska

„To ma nezaujíma,“ povedala prísna pasová kontrola, ktorej každá uniforma bola tesná, ktorá nemala predpísaný Colt – Jackson 37, lebo jej laba vzbudzovala rešpekt. „Austrália nie je v Európskej únii, pasové víza s nami nezrušila, tak ukáž pas!,“ zahučal maco.
Kengura začala na inú nôtu: „Pozri, macko, nebuď dôležitý. Ty nie si colník, teba nebudú kontrolovať. Tuto hľa, v materinskom vaku mám pre teba pol kila kvalitného heroínu.“ Medveď oňuchal, privoňal, jazykom okoštoval, vtiahol do ňufáka bieleho prášku, kýchol na celú horu a oči sa mu trojnásobne rozšírili. „Dobre, porozmýšľame,“ povedal maco. Doložil: “Keby si mala aspoň dajaké doporučenie od veterinára..“ „Mám!“, skríkla kengura. „Tutohľa, papierik od nášho doktora, popri jeho farme cválam denne a je od vás! Volá sa Majk Strudla!“ Maco si nasadil okuliare, pozrel, ešte raz pozrel a pretože z angličtiny vedel povedať iba oukéj, tváril sa, že rozumie, hoci šlo o recept na zvieraciu reumu...

Tak sa kengura dostala do Stredoeurópskeho lesa. Hneď budila rešpekt, lebo bola zo všetkých zvierat najrýchlejšia (pštrosy zo súkromnej farmy na Považí bežali najviac dvadsaťkilometrovou rýchlosťou, lebo ich chovali na mäso), jej nohy boli najrýchlejšie. Keď kopla zberača medu medveďa Urzusa Bručiaka do nohy, boleli ho dve a kríval na štyri. Ak zapískala na prstoch krátkej pravej nohy, všetky drobné zvieratká v lese sa poschovávali a kráľ – dvanástorák sa zmenšil na šestoráka, aby ho ani zďaleka nebolo vidno. Kengura dostala meno Skočka. Obľúbila si listy z jaseňa, no najchutnejšia bola slovenská kapusta z horárovej záhrady. Horár povedal: „ A vraj Austrália je bohatá zem! Nech sa zvieratko nažerie, radšej kúpim hotovú, na trhu.“ Skočka sa vrhla na kapustu do záhrad pod lesom. Majitelia záhrad sa vyzbrojili brokovnicami. Ale ochranári ihneď presadili v parlamente schválenie zákona na ochranu kengúr. Len za poranenie Skočky či jej potomkov hrozila stotisícová pokuta. Záhradkári prestali pestovať zeleninu. Konečne oddychovali, pri záhradných domčekoch hrávali kanastu, ďura, mariáš, ak mali za čo, aj popíjali, domácu klobásu pri krboch opekali, ak na to nemali, tak aspoň spievali...

Zvieratá Skočku jednohlasne zvolili za kráľovnú Stredoeurópskeho lesa. Zaviezli ju do ZOO na oplodnenie k samcovi zvanému Skákač.
O desať rokov bol Stredoeurópsky les plný kengurích kolónií, ktoré sa bez zábran rozmnožovali. Vyžrali čo sa dalo, ba aj zelené ihličie z mladých jedličiek im zachutilo. Zvieratá zo Stredoeurópskeho lesa sa poskladali, posledné eurá vyzbierali, objednali si koráb od Noemovho praprapravnuka, najali triezveho kapitána a pltníkov z Pienín, z Nižnej a z Podbiela. Nastúpili do korábu, a – odplávali.
Do Austrálie.