Statný šesťdesiatnik dokumentuje počasie v najchladnejšej obci Slovenska už 10 rokov tak, ako ho pred 60-timi rokmi dokumentoval miestny kňaz, po ňom lesník Straka, od roku 1954 otec Ladislava Murína a od 1978-eho susedia Opartyovci. Len vývoj techniky merania mierne pokročil.
Pätnásť kilometrov dlhá dedina s osadami Kubínska, Flajšová, Jasenovská, Bučina, Demänová, Tanečník, Pribišská. Centrum s kostolom sv. Anny, obecným úradom, kultúrnym domom, školou, poštou, menším obchodným domom, hotelom a domovom dôchodcov nazývajú Lesňania Ústredím. Názvy osád si vraj domáci odvodili podľa toho, ako sa tu usádzali prisťahovalci z iných dedín.
„Vitajče,“ privítajú vás tu srdečne, po goralsky. Pre mimooravcov - ale často aj pre Oravcov - je to akoby sa im privrávali po japonsky - nerozumejú zväčša ani slovo. Obyvatelia niekdajšej Erdutky, dnes Oravskej Lesnej, každého veľmi radi usmernia k hľadanému cieľu, rovnako ako nás k tunajšej hydrometeorologickej stanici. Kto by čakal superprofesionálnu inštitúciu, veľmi by sa zmýlil. Niekoľko prístrojov, z ktorých získané údaje počúvame denne v správach, stojí na udržiavanom trávniku v záhrade optimisticky žlto namaľovaného rodinného domu. Celému technickému parku, ktorý tu osadil Slovenský hydrometeorologický ústav sa starostlivo venuje Ladislav Murín s manželkou.
Nie je teplomer ako teplomer
Domáci pán (on tvrdí, že častejšie domáca pani) odpisuje hodnoty z teplomerov. Jeden sa nazýva suchý, meria teplotu vzduchu, druhý vlhký na určenie teploty vody v nádobe. Nájdeme tu aj teplomery, ktoré zmerajú maximálnu a minimálnu teplotu počas 24 hodín každého dňa. „Ako sa to dá zmerať, ortuť sa nepohybuje zároveň s teplotou?“ „Úplne jednoducho - tento sa pohybuje len smerom hore a na maximálnej hodnote zastane. Tento druhý zas naopak. My to už len odpíšeme a nahlásime na meteorologickú stanicu do Liesku. Napríklad počas tohoto leta bola minimálna teplota v Oravskej Lesnej v noci 7. augusta, kedy klesla na 2,8 oC. A, na môj dušu, taký zimný august si ešte nepamätám,“ odpovedá L. Murín.
Vedľa teplomerov vidíme vlhkomer, zaznamenáva relatívnu vlhkosť ovzdušia. „Hovoril som vám, že ten vietor, čo sa zdvihol, mraky buď rozoženie, alebo prinesie ďalšie. Podľa toho, ako zaznamenáva vlhkomer, zdá sa, vietor mraky rozoženie.“ Ukázalo sa, že tento odhad L. Murína bol minulú stredu naozaj správny. Samo za seba hovorí aj to, že po dedine sa zvykne hovoriť: Murínovci išli kosiť, takže pršať nebude – a chopia sa kosy aj ďalší Lesňania.
Grafy teploty vzduchu a vlhkosti zaznamenávajú namerané hodnoty sústavne, jedna páska v nich vydrží týždeň. O niekoľko metrov ďalej sa hýbu ďalšie stĺpčeky ortute. Ich hodnoty sú zrkadlom teploty pôdy päť, desať, pätnásť a dvadsať centimetrov pod zemou.
Nielen veštci používajú
krištáľovú guľu
Klasická veterná ružica zaznamenáva silu a smer vetra. Jedným z najnovších technických zariadení v záhrade Murínovcov je slnkomer. Priezračná krištáľová guľa, ktorú vo filmoch vídame v rukách všelijakých veštcov a šarlatánov tu slúži vedeckým účelom - slnečné lúče cez ňu vypaľujú stopu do papierovej pásky presne v čase, keď svieti slnko.
Zrážkomerom merajú i objem zrážok v odmerke. V zime musia do zrážkomeru topiť sneh, napadaný do lievika s presne určeným priemerom. Ambrograf zaznačuje na pásku množstvo zrážok a čas, kedy spadli. Okrem prístrojov sleduje 60-ročný meteorologický gazda aj oblačnosť.
Počas zimy Murínovci merajú aj množstvo napadaného snehu. Na obyčajnej drevenej doske zistia, koľko ho napadlo počas noci, na bielo-červenej kovovej tyči sledujú celkovú vrstvu snehu. Každý pondelok sneh vážia a prepočítavajú na množstvo zrážok. „Tyč, ktorú mi tu osadili najprv, som si musel nadkladať drevenou tyčkou, lebo na ten sneh, ktorý tu napadol, pôvodná nestačila. Len nedávno ju predĺžili na dva metre, to by hádam malo stačiť. Veď túto zimu, ktorá bola na zrážky v januári a februári mimoriadne bohatá, ho napadlo u nás 171 cm. Pre porovnanie: rok predtým to bolo 110 cm.“
Kolekciu meteorologických prístrojov uzatvára automatická zrážkomerová stanica. Pracovníci Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave si z nej informácie sťahujú diaľkovo, formou SMS správy. Neďaleko automatiky stojí na stožiari solárny panel, ktorý automatickú stanicu zásobuje elektrickou energiou.
Leto tu už bolo - tri dni
To sa uštipačne hovorí o oravskom lete všeobecne. No tento rok to platilo doslova. „Tento rok sme tu mali len tri dni s teplotou nad 30oC, hneď po nich prišli zas extrémne chladné dni, kedy maximálna teplota dosiahla iba 16 oC. Aj dnes, keď sa obzriete okolo seba, uvidíte dym vychádzajúci z komínov - ľudia kúria. Bodaj by aj nie, keď je 18 oC,“ krúti nad tohtoročnými výčinmi počasia Ladislav Murín. „Ale aj z prírody cítiť, že už teraz ide jeseň, pomerne skoro začínajú žltnúť listy na stromoch, aj ihličie červeného smreka začína už chytať červenkastý odtieň...“
Prečo je vlastne Oravská Lesná najchladnejšou obcou na Slovensku? Podľa L. Murína je to jej polohou a prúdením vzduchu. Zákamenné je len niekoľko kilometrov od Lesnej, no niekedy, keď je Oravská Lesná už pod snehovou prikrývkou, tam nie je po snehu ani chýru, ani slychu... „Sme v nadmorskej výške 780 metrov nad morom, no na Slovensku sú aj vyššie položené dediny a nie je tam tak chladno,“ dozvedáme sa.
Denne o 6.43 h, 13.43 h a 20.43 h stredoeurópskeho času, sedem dní v týždni už desať rokov možno vidieť Ladislava Murína alebo jeho manželku odpisovať údaje z prístrojov. Dajú sa podľa nich nastavovať hodinky. Výsledky hlásia do hydrometeorologickej stanice v Liesku a ten výkazy posiela do hydrometeorologického ústavu v Banskej Bystrici. A my sa nimi vzápätí stretávame na televíznych obrazovkách a počúvame ich z rádia...
