Pri zhadzovaní nákladu si všimol plechový, už dobre prehrdzavený hrniec s pokrievkou, z neho vygúľaných niekoľko nábojov a zbytky mínometného granátu. Nevyviedlo ho to z miery, veď je policajt. “Muž ma zavolal, aby som sa šla na ten hrniec s muníciou pozrieť. Samozrejme, že som odmietla. Nechcela som si to ani len predstaviť“, hovorí manželka policajta OO PZ v Tvrdošíne. Nečudo, na Borkách, kde manželia bývajú, sa len pár metrov od hromady zeminy na pieskovisku hrávajú deti. Je to veľmi živá ulica, plná najmä malých detí. A tak predstava, žeby 100 ks pechotnej munície explodovalo, naháňala strach.
Vo Vitanovej a okolí zem ukrýva veľa nebezpečných pozostatkov z II. svetovej vojny. Sám príslušník polície, ktorý si neželal, aby sme ho menovali, dvakrát v minulosti našiel „živý“ mínometný granát, jeden vo vodách Oravice.
Zo zdrojov polície sme v súvislosti s týmto prípadom dostali aj informáciu, že neďaleko domu spomínaného policajta sa deti od susedov hrali futbal namiesto lopty s mínometným granátom kalibru 82 mm. „Nie. Moje informácie o tom, že blízko nášho domu sa denne hrávajú deti, si pyrotechnik zrejme nesprávne vysvetlil a tým vznikla táto de- zinformácia“, povedal nám tento otec dvoch detí v zelenej uniforme. Nuž, aj pyrotechnik, ktorého práca musí byť nanajvýš presná, sa niekedy môže dopustiť nepresnosti. Našťastie, iba informačnej. A z tej sa neumiera.
Zato vo februárových dňoch spred šesťdesiatich rokov po uliciach Vitanovej a okolitých poliach boli roztrúsené stovky mŕtvych tiel – ľudí i dobytka. Po vyplienení dediny Nemci postrieľali túlajúci sa dobytok, aby ruskej armáde nezostala žiadna poživeň. Línie ruských a nemeckých vojsk boli v týchto miestach od seba sotva na 200 – 500 metrov. Nemci pred ústupom zamínovali veľkú časť Vitanovej a okolia. Rusi museli frekventovanejšie úseky – hlavne cesty a ulice – odmínovať, ďalšie len označili tabuľami „Droga zaminovana“. Takto si spomínal pre Našu Oravu pri príležitosti 60. výročia na 23. február 1945 keď Vitanová ľahla popolom, očitý svedok najsmutnejších okamihov v jej histórii 79-ročný Ján Božek. Niet preto divu, že zem tu vydáva, a ešte zrejme aj bude vydávať, nebezpečné svedectvo na tieto strašné udalosti. Ale kto a prečo si povkladal muníciu do hrnca, to už zostane prikryté „pokrievkou tajomnosti“ navždy.
Autor: lá
