ORAVSKÝ PODZÁMOK. Ona to vedela s koňmi, on sa vyznal v dravcoch. Ako dieťa rada vysedávala s knihou v ruke na hradnom brale a pozorovala, ako jej nad hlavou krúžia poštolky.
Práve úprimná láska k prírode dala Máriu a Filipa dohromady. Poznali sa rok, keď im zazneli svadobné zvony.
„Možno sa to niekomu zdá priskoro, no my sme od začiatku vedeli, že sme pre seba stvorení, to človek proste cíti,“ tvrdia obaja svorne.
Stretli sa pod hradom
Mária vyrastala v dedinke pod Oravským hradom obklopená prírodou. Rodičia spravovali veľké hospodárstvo s 500 ovcami, chovali kravy, ošípané, kone, takže kontakt so zvieratami bol pre dievča každodennou realitou. Odmala ju fascinovali dravce.
„Občas po škole som utekala domov po knižku, vyšla som na bralo hradu a odtiaľ som pozorovala sokoly myšiare, poštolky, ako ich tu voláme,“ hovorí 30-ročná Oravčanka. „Sledovala som ich, ako krásne krúžia a ozývajú sa svojím špecifickým hlasom. Všetko som si spisovala.“
Na medvede pôsobia ako sirup na osy. Nelegálnych vnadísk je veľa a sú blízko, upozorňujú aktivisti Čítajte Keď sa mala rozhodnúť, či pôjde študovať strednú rezbársku školu do Nižnej alebo lesnícku školu v Banskej Štiavnici, voľba padla práve na druhú možnosť. Učarovala jej história školy, ktorá ponúkala možnosť priučiť sa umeniu sokoliarstva.
„Na študijné roky mám tie najkrajšie spomienky. Spravila som si sokoliarske skúšky, stala som sa členkou klubu sokoliarov, dokonca som mala vlastné sokoly.“
V roku 2017 jej do života vstúpil Filip. Sokoliar z Banskej Bystrice hľadal na Orave miesto pre chov a prezentáciu svojich dravcov. Nechcel sa už presúvať z miesta na miesto, bolo to náročné pre vtáky aj pre neho. Vyhliadol si lokalitu na rozľahlej lúke priamo pod najnavštevovanejšou historickou pamiatkou.
„Všimla som si, že tam niekto začal stavať krásny vypletaný plot z prútia, zaujalo ma to. Vždy som mala rada dobové veci, bola som zvedavá, o koho ide,“ spomína Mária.
Vedeli, že patria k sebe
Za zoznámenie sa s budúcim manželom vďačí svojmu strýkovi, ktorý vlastní pílu. Filip od neho odoberal drevo na voliéry. Raz padla reč aj na kone, chcel jedného kúpiť, aby na ňom mohol predvádzať sokoliarstvo.
„Strýko mi povedal, že sa s ním mám skontaktovať, že si príde nejakého vybrať. No pre nedostatok času a školské povinnosti som nemala čas,“ rozpráva sokoliarka.
