HORNÁ LEHOTA. Paťko Bakanec sa narodil 22. októbra 2019 ako zdravý chlapec. Vážil takmer päť kíl, bol vnímavý a mal obrovský apetít.
„Bol to taký valibuk, okamžite sme naskočili na veľkosť oblečenia 74. V štyroch mesiacoch sa začal otáčať, staval sa na ručičky, bľabotal,“ hovorí Patrikova mama Mária. „V tom čase bol náš starký po porážke a nedokázal rozprávať. Málokto mu rozumel, no tí dvaja boli vtedy najväčší parťáci,“ smeje sa.
Paťko nemal ani sedem mesiacov, keď ochorel. Tri noci úpenlivo plakal. Najbližší mamičke tvrdili, že malému sa pravdepodobne tlačia zúbky.
„Tretiu noc mi to už ale nedalo a vzala som ho k lekárke. Odchádzali sme od nej s tým, že má zapálené hrdlo. Dala mu antibiotiká a o niekoľko dní sme mali prísť na kontrolu,“ spomína Mária.
Takmer ho zadusil vlastný hnis
Paťkov plač však neustával, naviac mu opuchol jazyk a tak sa po dvoch dňoch Mária rozhodla opäť vyhľadať lekársku pomoc. Dieťa hospitalizovali v trstenskej nemocnici na krčnom.
„Najprv to vyhodnotili ako alergiu na nurofen. Dali mu infúziu a povedali mi, že do troch hodín mu jazyk odpuchne. Z troch hodín boli dva dni, opuch ale vôbec neustupoval.“

Všimla si tiež, že synčekovi intenzívne zapáchalo z úst, napriek tomu, že nič nejedol. Absolvovali ďalšie vyšetrenia, no lekári na nič znepokojujúce neprišli. Mária však našla Paťkovi pod jazykom bielu bodku. O podozrivom náleze informovala zdravotnícky personál, slúžiaca lekárka sa mala prísť na neho pozrieť. „Keď nechodila, vrátila som sa znova k sestrám. Predstavte si, lekárke skončila služba a tak spokojne odišla domov."
Vzala teda plienku, že Paťkovi ústnu dutinu vyčistí sama a dá sa mu napiť. Keď pritlačila pod jazykom na vriedok, začal z neho striekať hnis. „Bolo ho toľko, že sa mi skoro udusil. Vybehla som na chodbu a kričala, aby mi prišli pomôcť. Lekári mu potom ranu dočistili. Domov nás prepustili s ďalšou antibiotickou liečbou.“
Cysta bola trikrát väčšia ako jazyk
Paťkov stav sa na chvíľu zlepšil. Do dvoch týždňov sa ale všetko začalo odznova. Nočný plač, začervenanie pod jazykom, nechutenstvo. Mária už tentokrát neváhala, zbalila veci a vybrala sa opäť do nemocnice v Trstenej.
„Odležali sme si tam celý deň. Malému sa neustále zväčšoval jazyk, ale nikto s ním nič nerobil.“ Na druhý deň preto oznámila personálu, že so synom z nemocnice odchádza. Známa rodinná lekárka vybavila Patrikovi hospitalizáciu v martinskej fakultnej nemocnici.

„Prijali nás niečo pred dvanástou na obed a už o jednej sme vedeli, čo mu je. Robili jedno vyšetrenie za druhým, úplne iný prístup ako v Trstenej.“ Paťko mal v ústach pod jazykom cystu veľkú takmer tri centimetre. Bola trikrát väčšia ako jeho jazyk.
Lekári skonštatovali, že jeho stav je natoľko vážny, že musí ísť okamžite na jednotku intenzívnej starostlivosti. Ešte v ten večer ho mali operovať, no keďže chirurg, ktorý mal byť prítomný na operácii, nebol k dispozícii, presunuli ju na druhý deň.
„Keď ho brali na operáciu, podpisovala som súhlas so zavedením tracheostomickej kanyly, ak to bude potrebné,“ pripomenula 39-ročná Oravčanka. „Operácia mala trvať asi trištvrte hodinu, nakoniec ho operovali tri a pol hodiny. Len intubácia trvala viac ako 70 minút.“
Každý deň sa obávali tej najhoršej správy
Lekári zaviedli bábätku do pľúc počas operácie najtenšiu hadičku, hrubšiu by pre veľký opuch jazyka do tela nedostali. Mária sa domnieva, že jej dieťa nemalo počas operácie dostatok kyslíka a tak sa pridusilo.
„Napriek tomu, že som dala nemocnici povolenie na tracheostómiu, lekári mu ju neurobili. Nerozumiem, prečo, od iného neurochirurga som sa totiž neskôr dozvedela, že ak sa do dvoch minút ani na tretíkrát nepodarí pacienta intubovať, teda mu zabezpečiť dýchanie cez hadičku v ústach, musia mu urobiť rez na krku a zaviesť tracheostomickú kanylu.“