ORAVA/PODWILK. Jediný židovský cintorín v poľskej časti Oravy bol ešte pred pár rokmi zanedbaný.
„Boli sme tam s priateľom z Tel Avivu v roku 1996,“ rozpráva Karol Kurtulík, ktorý skúma osudy Židov žijúcich pred vojnou v Námestove a okolí. „Hľadal príbuzných, ktorí tu žili. Cintorín bol vo veľmi zlom stave, ale štyri pomníky, ktoré sme hľadali, sme predsa našli.“
Takmer po dvadsiatich rokoch vyzerá miesto posledného odpočinku celkom inak a dôstojnejšie. Tráva je vykosená, hroby obkolesuje nové oplotenie, vedie k nemu nová prístupová cesta a na jeho vstupe stojí tmavý monument so 154 židovskými menami. Ide o obete holokaustu, ktoré boli deportované do vyhladzovacích táborov. Väčšina z nich sa už domov nikdy nevrátila, osud 16 je dodnes neznámy.

Za vznikom pomníka v tvare prasknutej macevy, židovského náhrobného kameňa, stoja dobrovoľníci z nadácie Centrum rodiny Popielov. Symbolizuje tragédiu, ktorá postihla Židov počas druhej svetovej vojny.
„Keďže zomreli celé rodiny, nikto si týchto ľudí nepripomínal. Teraz to robia dobrovoľníci z nadácie,“ približuje Lucyna Borczuch, jedna z autoriek projektu. „Plánujeme každý rok urobiť spomienkové stretnutie, na ktorom budeme čítať mená obetí a modliť sa za všetky obete holokaustu.“

Zoznam autorka zostavovala podľa celoštátneho sčítania ľudu z decembra roku 1940. Pomohli aj listiny z Trstenej z februára 1942, kde boli spísaní členovia miestnej židovskej komunity žijúci v okolitých dedinách.
„Na našom území žili zhruba 170 rokov a nebolo ich veľa. Druhú svetovú vojnu prežilo minimum z nich a komunitu už potom neobnovili. Na Orave sa snažíme ukázať menej známu históriu nášho regiónu. Nastal čas pripomenúť si Židov, ktorí tu roky žili,“ dodala Lucyna Borczuch.

