TRSTENÁ/DOLNÝ KUBÍN. Rozdielne financovanie výkonov a chýbajúce platby na zvýšené platy lekárov a sestier dostávajú oravské župné nemocnice do státisícových dlhov.
„Ak to takto pôjde ďalej, za rok sa dostaneme do vyše miliónovej straty, nebudeme investovať do rekonštrukcie nemocnice, lebo nebude z čoho,“ hovorí Radoslav Ďurica, námestník Hornooravskej nemocnice v Trstenej.
Rozdiel aj tristo eur
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) upozorňuje, že župné nemocnice sú systematicky znevýhodňované v bežnom financovaní zo zdravotných poisťovní aj v prístupe k investičným zdrojom. Vyplýva to z analýz Najvyššieho kontrolného úradu a Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií.
Obe inštitúcie poukazujú na to, že rozdiely v úhradách od štátnej zdravotnej poisťovne medzi súkromnými a verejnými nemocnicami dosahujú stovky eur na jednu štandardizovanú hospitalizáciu bez objektívneho zdôvodnenia náročnosti výkonov.
Na Orave potvrdili mor včelieho plodu. Mimoriadne opatrenia platia v štyroch obciach Čítajte Kým niektoré súkromné nemocnice dostali vlani za jednu hospitalizáciu priemerne 3134 eur, iné konkurenčné nemocnice dostávajú zhruba 2900 eur a župné len niečo vyše 2800 eur.
„V roku 2024 dosiahli naše štyri nemocnice hospodársky výsledok 1,153 milióna eur, čo je výrazne menej v porovnaní s predchádzajúcim rokom,“ povedala Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.
Mintál: Treba sa vrátiť na výkonový režim
Súčasný systém financovania zo strany zdravotných poisťovní bol nastavený v roku 2020. Podkladom pre určenie paušálneho úhradového mechanizmu boli výkony z roku 2019, keď na Slovensku vypukla covidová epidémia.
„Rôzne nemocnice odvtedy postupovali rôzne,“ priblížil Jozef Mintál, riaditeľ Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne. „My sme ako jediní na Slovensku začali po covide v roku 2022 robiť ešte viac výkonov ako v roku 2019. A tie robíme dodnes.“
