KLIN. V hornooravskej obci Klin sa rozprestiera vzácny kúsok prírodného dedičstva – rašelinisko, ktoré hrá tichú, no zásadnú úlohu v našom ekosystéme.
Žiaci Spojenej školy internátnej v Námestove, ako mladí reportéri pre životné prostredie (Young Reporters for the Environment – YRE), s odborníkmi z CHKO Horná Orava zisťovali, prečo je rašelinisko také výnimočné, aké hrozby mu hrozia a ako môžeme tento vzácny ekosystém chrániť.
„Rašelinisko je veľmi vzácny biotop,“ vysvetľuje Ivan Šustr z Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. „Skladá sa z nadzemnej časti, kde rastú druhy rastlín, ktoré nenájdeme nikde inde, a podzemnej časti – samotnej rašeliny, ktorá je síce očiam skrytá, no mimoriadne dôležitá.“
Okrem jedinečnej flóry plní rašelinisko aj kľúčovú vodohospodársku funkciu. „Zadržiava vodu v krajine – keď je jej veľa, zmierňuje povodne, a keď je málo, pomáha udržať vlhkosť v okolí.“
Podľa Zuzany Kertysovej, takisto z CHKO Horná Orava, však tieto mokrade čelia vážnym problémom. „Momentálne najväčší problém rašeliniska je ten, že stráca vodu.“

Úbytok vody pritom neprináša len hrozbu pre samotnú vegetáciu. Rašelina je aj významným úložiskom uhlíka, ktorý by sa pri jej vysychaní mohol dostať do atmosféry.
„Rašelina sú vlastne telá odumretých rastlín, ktoré sú zakonzervované vo vode. Keby sa bežne rozkladali, uvoľňoval by sa z nich oxid uhličitý, ktorý ešte viac prispieva k otepľovaniu planéty,“ vysvetľuje Kertysová.
Ivan Šustr ďalej objasňuje proces, ktorým sa uhlík z rašeliny dostáva do ovzdušia. „Ak rašelina stratí vodu a dostane sa do nej vzduch, začína sa rozkladať, premieňa sa na pôdu a uvoľňuje uhlík. Toto sa deje hlavne pri ťažbe, ale aj pri vysychaní rašeliniska.“
Dôležité je teda, aby sa do rašeliniska znovu vrátila voda, a tak sa zabránilo uvoľňovaniu oxidu uhličitého do ovzdušia. Iba tak uhlík zostane tam, kde je – pokojne aj tisícky rokov.
Ochrana takéhoto ekosystému si však vyžaduje aktívny zásah. Zuzana Kertysová upozorňuje, že nie všetko, čo na prvý pohľad vyzerá ako škodlivé, je také aj v skutočnosti.

„Snažíme sa odstraňovať stromy, ktoré vyrástli priamo na rašelinisku – čo môže pôsobiť zvláštne, keď to robia ochranári. No práve tieto stromy vysávajú vodu z pôdy a narúšajú prirodzené procesy.“
Ochrana však nie je len úlohou odborníkov. Zapájať sa môže aj verejnosť. „Výbornou aktivitou, kde môžu pomôcť aj dobrovoľníci, je ručné vyťahovanie malých semenáčikov stromov, ktoré by inak vyrástli a ďalej vysušovali rašelinisko,“ dopĺňa Kertysová.
Na záver zaznieva dôležité varovanie. „Ak sa o rašeliny dnes nebudeme starať, stratíme jedinečný ekosystém.“

