CHLEBNICE. Manželia z malej oravskej dediny vychovávajú dvoch autistických súrodencov.
Alexa spočiatku považovali za výnimočné dieťa. Rozprával niekoľkými jazykmi, rýchlo napredoval. Až neskôr zistili, že v porovnaní s rovesníkmi je iný.
O pár rokov neskôr sa rodina rozrástla o Lilianu – dievčatko, ktorému po prvom roku života lekári diagnostikovali ťažkú formu autizmu.
Mysleli si, že majú génia
Keď Kupkárovcom z Chlebníc lekári povedali, že ich prvorodený syn bude pravdepodobne autistom, netušili, čo ich čaká. „Nepoznali sme tú diagnózu. Mysleli sme si, že to nie je nič závažné, vraveli sme si, to dáme,“ hovorí Marta Sviteková Kupkárová.
Alex začal rozprávať v obvyklom období ako väčšina zdravých detí, hovoril anglicky, učil sa čínštinu aj ruštinu.
„S manželom sme boli hrdí, hovorili sme si, my máme geniálne dieťa.“
Postupne však zisťovali, že Alexov autizmus bude ťažší oriešok. Občasné záchvaty sa dali zvládnuť, najhoršia bola jeho precitlivenosť. Chlapec nedokáže dať navonok ani rozprávať o svojich pocitoch, trápeniach, problémoch. Všetko drží v sebe, uzavrie sa a vnútorne trpí.

„Raz sme boli v detskom svete a prišla tam skupinka jedenástich detí. Hneď si na Alexkovi všimli, že je iný, a tak ho od seba odohnali. Chcel odtiaľ odísť. Potom mi v izbe strašne plakal, vraví: Maminka, oni mi povedali, že k nim nepatrím. Prečo? Veď mám čisté oblečenie, nič zlé som nerobil.“
O niekoľko dní si mama všimla, že pokašliava. Myslela si, že ide byť chorý. Vtedy z Alexa vyšlo, že pojedol magnetické guľôčky z nejakej hry.
Marta sa vyľakala, okamžite syna odviezla na pohotovosť. Keď plakala, syn jej povedal: Mami, prečo plačeš, veď mňa aj tak nikto nemá rád a nikomu sa nepáčim.
Liliana vyzerala zdravá. Ale len do roka
Po šiestich rokoch sa manželia tešili na ďalší prírastok.
„Alexko chcel veľmi súrodenca a my sme si povedali, že sa bude mať aspoň o neho kto postarať, ak tu raz nebudeme,“ zaspomínala si Marta. „Aj keď sme mali obavy, že naše druhé dieťa môže byť choré, verili sme, že to tak nebude. Všetky vyšetrenia boli v poriadku. A povedali sme si, veď keby aj, pri najhoršom budú dvaja takí ako Alexko.“

Malá Liliana bola rozkošné vnímavé bábätko. Do roka. Dievčatko sa svojim rodičom začalo strácať pred očami. Nereagovala na nich, čoraz viac sa ponárala do svojho sveta. „Prestala gágať, bábať, neskôr už len mlčala,“ rozpráva mama.