LIESEK. Je štvrtok, krátko pred poludním. Raňajší jemný mrázik je už minulosťou, teplé slnečné lúče vyťahujú do ulíc a na detské ihriská čoraz viac rodičov s deťmi.
Aj Viera Oklapková nás s dcérou Natálkou čakajú na preliezačkách pri bytovke, v ktorej bývajú už rok. K hojdačkám bežia aj naši dvaja drobci, Natálka, opierajúc sa o veľkú preliezačku, sa na nich zvedavo pozerá. Ani sa však nepohne.
„Musím na ňu dávať pozor, aby niečo nevyviedla, je veľmi nevyspytateľná, nikdy neviem, čo urobí,“ začína rozprávať mama Viera. Jej dcéra sa narodila s detskou mozgovou obrnou.
Malo byť všetko v poriadku
Jozef a Viera Oklapkovci sú rozvedení, Natálka žije s mamou. „Tehotenstvo bolo spočiatku problematické, hrozil mi potrat, preto som bola v nemocnici na udržiavaní,“ spomína mama dnes už 15-ročnej slečny. „Potom sa však všetko upravilo a ja som až do pôrodu nemala ďalšie ťažkosti. Keď sa narodila, povedali nám, že je všetko v poriadku.“

Natálka však bola iná ako ostatní novorodenci a batoľatá. Mesiace len ležala na chrbte, poriadne sa nehýbala, dlho sa nedokázala ani pretočiť.
„Po niekoľkých mesiacoch sme začali chodiť po vyšetreniach, lebo sme videli, že niečo nie je v poriadku,“ hovorí otec Jozef Oklapek. „Dostali sme sa až k neurologičke, ktorá Natálke diagnostikovala detskú mozgovú obrnu. Mala osem mesiacov. Bol to pre nás šok.“
Učila sa chodiť nanovo
Nasledoval kolotoč ďalších vyšetrení, rehabilitácie, rodičia sa naučili, ako s dcérkou cvičiť Vojtovu metódu. Prešiel rok, dva. Natálka mala už tri a pol roka a stále nechodila.
„Hoci sa vedela postaviť, často padala a stála len na špičkách,“ rozpráva mama Viera.
K dovtedajším odborníkom pribudli ďalší. V Žiline jej ortopédi diagnostikovali skrátené šľachy na nohách, čo spôsobovalo, že sa nedokázala postaviť na celú nôžku.
V šiestich rokoch ju operovali, po operácii malo dievčatko tri mesiace na nohách sadry a potom sa začalo nanovo učiť chodiť. Vďaka operácii to už išlo oveľa lepšie. Svoje urobili aj viaceré pobyty v rôznych kúpeľoch, kde s ňou cvičili odborníci.
„Natálka bojovala veľmi statočne a napriek mentálnej poruche bola vnímavá, usmievavá a rozdávala okolo seba lásku,“ spomína Viera.